Aké kancelárie potrebujú malé a stredné firmy

Autor TASR február 2016 -
Aké kancelárie potrebujú malé a stredné firmy Pixabay

Trendom na bratislavskom kancelárskom trhu je výstavba budov na mieru pre jedného veľkého nájomcu. Na menšie firmy myslia skôr majitelia stavieb, ktoré nie sú typickými modernými biznis centrami, prípadne sú dlhodobo neprenajaté.


„Samozrejme, pre developera vždy zostane zaujímavejší jeden väčší klient ako viacero menších,“ povedal Oliver Galata z realitno-poradenskej spoločnosti CBRE Slovensko. „Je jednoduchšie rokovať s jedným nájomcom a pripraviť mu priestory. Naopak, u menších nájomcov môže dosiahnuť vyššie nájomné,“ skonštatoval.

Štyri možnosti

Malé a stredne veľké firmy majú na trhu podľa vedúceho oddelenia kancelárskych nehnuteľností spoločnosti JLL Dalibora Surového štyri alternatívy. „Prvou je usadiť sa vo väčšej budove, známej ako budova jedného nájomcu, a byť tak ,v tieni‘ tejto spoločnosti,“ priblížil. „Zvoliť si môžu aj klasický multi-tenant komplex, tam však ich meno môže pri veľkom množstve ostatných spoločností zaniknúť,“ upozornil.

Ďalšou možnosťou je ísť do menšej kancelárskej budovy; tam však pri určitých výmerách hrozí, že firma bude roztrúsená na viacerých poschodiach. Poslednou alternatívou je voľba nebytových priestorov v rámci rezidenčných projektov, ktoré sa často využívajú ako kancelárie.Michaela Horeličanová z Colliers International označila za najdôležitejší faktor náklady súvisiace s nájmom a tiež flexibilitu pri dĺžke kontraktu. Takíto klienti podľa nej hľadajú zväčša kancelárie s výmerou 30 až 50 m2. Pri stredne veľkých firmách je najväčší dopyt po výmerách 150 až 250 m2. „Evidujeme však aj požiadavky na jednotlivé kancelárie už od 10 štvorcových metrov,“ vypichla.

Veľkí ovplyvňujú, menší sa prispôsobujúD. Surový zdôraznil, že ak ide o veľkého nájomcu, prispôsobuje sa lokalita a služby v blízkom okolí. „Naopak, stredne veľký či menší nájomca sa prispôsobuje lokalite a hľadá pre svojich zamestnancov časť mesta dostupnú autom, s dostatočným počtom parkovacích miest v okolí budovy, s blízkymi zastávkami mestskej hromadnej dopravy, stravovacími prevádzkami, službami ako pošta, notár a podobne,“ doplnil.

Odborníci sa zhodujú, že tzv. zelený certifikát, zaručujúci nižšie prevádzkové náklady, menšie firmy nevyžadujú. „Zelené“ budovy majú totiž väčšinou aj vyššie nájomné, preto malé a stredné podniky hľadajú optimálny pomer medzi nákladmi a výškou nájomného. „Z tohto pohľadu vychádzajú najvýhodnejšie budovy, ktoré majú do 10 rokov, ale nemajú zelený certifikát,“ zhodnotil O. Galata.

TA