Konštatuje to druhá správa EK o stave energetickej únie, zverejnená začiatkom februára. Od uverejnenia prvej takejto správy v novembri 2015 došlo k rozvoju a posilneniu viacerých pozitívnych trendov.
Za rok je tu zreteľný pokrok
Uplynulý rok bol pre energetickú úniu rokom, kedy sa vízia jej rámcovej stratégie vo väčšej miere premietla do konkrétnych legislatívnych i nelegislatívnych iniciatív, predovšetkým prostredníctvom balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (predstaveného koncom novembra 2016).
Európska únia ako celok dosahuje značný pokrok pri napĺňaní cieľov energetickej únie, najmä v oblasti klímy a energetiky. Pokiaľ ide o konečnú spotrebu energie, už teraz dosiahla cieľ: v roku 2014 bolo toto číslo dokonca o 2,2 % nižšie ako plánované na rok 2020. Podobne to platí aj pre emisie skleníkových plynov, ktoré boli v roku 2015 o 22 % nižšie než v roku 1990.
EÚ je na ceste dosiahnuť svoje ciele (20 % v roku 2020) aj v sektore obnoviteľných zdrojov, kde podľa údajov za rok 2014 dosiahol podiel takejto energie 16 % celkovej spotreby.
Ďalším dôležitým trendom je, že EÚ úspešne pokračuje v odstraňovaní závislosti svojho hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov. Kým v období rokov 1990 až 2015 tieto klesli o už spomenutých 22 %, súhrnný hrubý domáci produkt EÚ vzrástol o 50 %.
Paríž a ďalej
Európska únia promptne ratifikovala Parížsku dohodu, prijatú v decembri 2015. Aj vďaka tomu nadobudla táto vôbec prvá univerzálna, právne záväzná celosvetová dohoda o klíme v novembri minulého roku platnosť.
V roku 2016 Komisia predstavila aj Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu, ktorá chce dosiahnuť, aby emisie skleníkových plynov z dopravy klesli do roku 2050 aspoň o 60 % v porovnaní s rokom 1990, s cieľom nekompromisne sa usilovať o ich úplné odstránenie.
V rýchlo sa meniacom geopolitickom prostredí je úspešná energetická únia nevyhnutná na ochranu dlhodobých hospodárskych záujmov Európy a zabezpečenia blahobytu Európanov. Preto sa v posledných mesiacoch sústreďovala na diplomatické rokovania v oblasti energetiky s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok energie, rozšíriť vývoz európskych nízkouhlíkových technologických riešení a podporiť priemyselnú konkurencieschopnosť EÚ.
Sociálne aspekty energetickej únie
Eurokomisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete pri uvádzaní druhej správy o energetickej únii povedal: „Európa je na dobrej ceste k naplneniu svojich cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2020. Napriek súčasným geopolitickým neistotám si razí cestu v ústrety čistej energii. Neexistuje iná alternatíva.“
Energia z obnoviteľných zdrojov je teraz podľa neho nákladovo konkurencieschopná a niekedy dokonca lacnejšia než fosílne palivá. V EÚ zamestnáva viac ako milión ľudí, priťahuje viac investícií než mnohé iné odvetvia a vďaka nej sa výdavky na dovoz fosílnych palív znížili o 16 miliárd eur.
Podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti zdôraznil: „Energetická únia nie je len o energii a klíme. Jej zámerom je aj urýchliť zásadnú modernizáciu celého hospodárstva Európy tak, aby bolo nízkouhlíkové a efektívne z hľadiska využívania energie i zdrojov, a zabezpečiť, aby táto modernizácia bola sociálne spravodlivá.“
IL
