V poslednom čase sa problematika vnútorného prostredia budov stáva jednou z priorít verejného zdravotníctva. Súvisí to s ekonomickým i materiálnym rozvojom spoločnosti a tomu zodpovedajúcimi zmenami v životnom štýle populácie. Energetická kríza a nárast cien všetkých druhov energií viedli k zmenám v konštrukčnom riešení budov, budovaniu utesnených budov s cieľom zabrániť únikom tepla, ako aj k obmedzovaniu vetrania vnútorných priestorov.
Technický rozvoj, najmä v oblasti chemického priemyslu, priniesol ústup používania prírodných materiálov. Pri výstavbe a zariaďovaní budov sa začali viac používať nové stavebné materiály a syntetické látky. Súčasne s tým sa kancelárie začali vybavovať najnovšími výdobytkami modernej techniky – počítačmi, laserovými tlačiarňami, kopírkami. Došlo tiež k intenzívnejšiemu používaniu chemických čistiacich a dezinfekčných prostriedkov.To všetko má priamy vplyv na stav a kvalitu ovzdušia v budovách. Pod kvalitou vnútorného ovzdušia v priestore rozumieme subjektívne pociťovanú akosť vzduchu osobami alebo skupinami osôb ich zmyslovými orgánmi, najmä čuchom.
Tento pojem zahŕňa všetky aspekty vzduchu, ktoré majú vplyv na pohodu a zdravie ľudí v danom priestore.
Prečo je kvalita vnútorného prostredia dôležitá
Asi 75 % obyvateľstva prežíva počas dňa dve tretiny času v rôznych typoch vnútorného prostredia a je ním ovplyvňovaných. Existuje priama závislosť medzi zhoršujúcim sa zdravotným stavom ľudí a ich pobytom v znečistených priestoroch budov. V tejto súvislosti sa objavili početné nešpecifické zdravotné symptómy, ale aj objasnené ochorenia. Z výskumov jednoznačne vyplýva, že životné a pracovné prostredie ovplyvňujú zdravie. Preto by každá budova okrem energetickej efektívnosti mala spĺňať aj kritériá kladené na zdravé a príjemné prostredie.
Mnohí ľudia sú veľmi citliví, takže u nich môžu vyvolať chronické zdravotné problémy aj zdanlivo minimálne environmentálne problémy v budove. Z ekonomického hľadiska môžu potom dodatočné náklady, súvisiace s odstránením takýchto problémov, v niektorých prípadoch dokonca prevýšiť zisky z energetických úspor.
Zdravé a choré budovy
Pri zohľadnení kvality vnútorného prostredia možno budovy rozdeliť na bezproblémové – zdravé a problémové – so syndrómom chorých budov, teda tie, ktoré prispievajú k vzniku ochorenia. Zdravá budova (Healthy Building) zvyčajne pozitívne vplýva na pocity a zdravie ľudí, ktorí sa v nej zdržiavajú. Pri výstavbe a projektovaní zdravej budovy sa dbalo na to, aby spĺňala environmentálne kritériá bezpečnosti prostredia, aby v nej bola tepelná, svetelná i zvuková pohoda, ako aj príjemne pociťovaná kvalita vzduchu. Tým všetkým by mala pozitívne prispievať k zabezpečeniu sociálnych potrieb jej užívateľov a k ich produktivite.
Naproti tomu chorá budova vykazuje tzv. syndróm chorých budov (Sick Building Syndrome – SBS). Ide o súbor nešpecifických ťažkostí, ktoré sa vyskytujú s vysokou prevalenciou medzi používateľmi určitej budovy, no nemajú špecifického pôvodcu. Ľudia pociťujú príznaky ochorenia a nepohody vo vnútri budovy; keď ju opustia, tieto symptómy ustúpia, resp. úplne miznú.O syndróme chorých budov hovoríme vtedy, ak sa u viac ako 20 percent používateľov prejavia podobné symptómy, súvisiace s momentálnou nepohodou (bolesť hlavy, únava a pod.), pričom pretrvávajú dlhšie ako dva týždne a ich príčiny nie sú na prvý pohľad jednoznačné, prípadne významné.
Symptómy chorých budov
Patria medzi ne: pocit zlého, vydýchaného vzduchu (CO2) alebo zápachu, dráždenie nosa a hrdla, nádcha, kašeľ (NOx, VOCs a iné), podráždenie, pálenie a slzenie očí, suchá, svrbiaca pokožka, zvýšená citlivosť slizníc na bakteriálne a vírusové infekcie, takisto bolesti hlavy, únava, podráždenosť, poruchy koncentrácie. Väčšie koncentrácie chemických látok spôsobujú zhoršené videnie, prípadne pohybovú koordináciu a majú nepriaznivý vplyv na imunitný systém.Problémy vznikajúce v takýchto budovách majú zvyčajne viac ako jednu príčinu. Môže ísť o znečisťujúce látky emitované z materiálov a aktivít v budove, o nedostatočné vetranie aleboneadekvátne čistenie a udržiavanie vnútorného prostredia, ďalej o biologickú kontamináciu, neadekvátnu teplotu či relatívnu vlhkosť vzduchu.
Vo všeobecnosti majú ľudia menšiu kontrolu nad kvalitou vnútorného ovzdušia v úradoch ako v bytoch. Výskumy ukazujú, že 20 až 40 % používateľov kancelárskych budov má symptómy SBS a ďalších 20 až 40 % považuje kvalitu vzduchu za neprijateľnú. A to aj napriek tomu, že budovy spĺňajú požiadavky platných súčasných noriem.
Zdroje znečistenia vnútorného ovzdušia
Vnútorné ovzdušie je možné definovať ako ovzdušie, ktoré má nepriame spojenie s ovzduším vonkajším a je tak ovplyvňované vnútornými zdrojmi a aktivitami, že sa svojou kvalitou môže významne líšiť od vonkajšieho voľného ovzdušia.
Zdroje znečistenia ovzdušia v budovách prichádzajú jednak z vonkajšieho prostredia, jednak sa nachádzajú vo vnútri budovy. Najčastejší vonkajší zdroj predstavujú priemysel, doprava alebo také zariadenia ako napr. spaľovne. Produkujú najmä NOx, SO2, prachové častice, častice olova a ďalších ťažkých kovov. Infiltráciou z kontaminovanej pôdy môže do budov prenikať tiež škodlivý radón.
Vnútorné zdroje znečistenia predstavujú jednak technické a interiérové vybavenia miestností, ktoré produkujú ozón a uvoľňujú sa z nich prchavé organické látky (volatile organic compounds – VOCs), formaldehyd, prachové častice, pesticídy a biocídy, ostatné plynné látky; jednak aj stavebné a konštrukčné materiály použité v budove, uvoľňujúce formaldehyd, amoniak či azbest.
Faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu vnútorného ovzdušia, môžeme rozdeliť na fyzikálne, chemické a biologické (vrátane mikrobiologických). Ich vplyv ďalej závisí napr. od ročného obdobia (v zime je vo vzduchu vyšší obsah VOCs), funkcie a spôsobu využitia danej budovy, typu vykurovania (alebo klimatizácie) a napokon aj od množstva ľudí na jednotku priestoru (ovplyvňuje napr. koncentráciu CO2).
Keď hovoríme o dobrej tepelno-vlhkostnej mikroklíme na pracovisku, treba vedieť, že pri teplote nad 22 °C možno pozorovať vzostup príznakov syndrómu chorých budov, čo súvisí so zvýšenými emisiami VOC a rýchlejším rastom baktérií a húb. Vnútorná teplota nad 24 °C prináša zníženie mentálnej výkonnosti.
Legislatívne požiadavky
Požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia budov definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia atď. Vnútorné prostredie budov musí spĺňať zákonné kritériá vzhľadom na tepelno-vlhkostnú mikroklímu (TVM), vetranie a vykurovanie, osvetlenie, preslnenie a iné druhy optického žiarenia. Každá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť – je povinná zabezpečiť kvalitu jej vnútorného ovzdušia tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov. Bližšie špecifikácie obsahuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia.Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť už stavebné riešenie budovy. Tam, kde to však neumožňuje, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým riešením, napr. prostredníctvom núteného vetrania klimatizáciou.
Ako je zrejmé, pracovať vo firme v modernej klimatizovanej budove nemusí automaticky znamenať mať v nej aj zdravé vnútorné prostredie. To možno dosiahnuť len dodržiavaním limitov stanovených v legislatíve – na prospech ľudí pracujúcich v takýchto budovách a firiem, ktoré ich zamestnávajú.
Oľga Miklánková
Úrad verejného zdravotníctva SR