Čína používa medzinárodný obchod ako zbraň

Autor Project Syndicate/ Brahma Chellaney júl 2017 -
Čína používa medzinárodný obchod ako zbraň Wikimedia

Peking sa tvári, že odmieta miešanie politiky do biznisu. V skutočnosti však krajiny, ktoré sa mu znepáčia, pocítia obchodné sankcie, upozorňuje odborník na medzinárodné vzťahy Brahma Chellaney.

Nedávne tvrdé ekonomické sankcie proti Južnej Kórei za rozhodnutie rozmiestniť americký protiraketový systém THAAD* sú len posledným príkladom, ako čínski predstavitelia používajú obchod ako politickú zbraň. Uvádza sa to v komentári profesora strategických štúdií Centra pre politický výskum v Dillí Brahmu Chellaneyho pre portál Project Syndicate.

Len nepozývať dalajlámu

Profesor cituje napríklad štúdiu z roku 2010, podľa ktorej štáty, ktorých predstavitelia sa stretli s dalajlámom, zaznamenali rýchly pokles vývozu do Číny, a to o 8,1 % až 16,9 %. Výsledkom je, že takmer všetky krajiny – s jasnou výnimkou Indie a USA – sa dnes vyhýbajú oficiálnym kontaktom s týmto tibetským vodcom. Skúsilo to Mongolsko, ktoré privítalo dalajlámu v novembri 2016. Čína, do ktorej smeruje 90 % mongolského exportu, následne zaviedla sankčné clá na exportné komodity tejto krajiny, čo malo želaný efekt. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I (Yi) potom vyjadril „nádej, že Mongolsko si vzalo túto lekciu k srdcu“ a že bude „úzkostlivo dodržiavať svoj sľub“, že tibetského duchovného vodcu už znovu nepozve.

Známejším prípadom bola odvetná akcia Číny po tom, ako v roku 2010 udelili Nobelovu cenu za mier väznenému disidentovi Liu Siao-povi. Výsledkom bol kolaps nórskeho vývozu lososa do Číny. V roku 2010 sa Peking rozhodol tiež využiť svoj monopol na ťažbu vzácnych zemín, životne dôležitých pre globálny IT priemysel, a zaviedol neohlásené exportné embargo. Tým poškodil výrobcov v Japonsku a na Západe.

Účelový prístup k zmluvám

„Drsnou realitou je, že Čína sa stáva obchodným tyranom, ktorý si ide za svojím hlava-nehlava, bez ohľadu na medzinárodné pravidlá. Ich porušovanie zahŕňajú netarifné bariéry na obranu pred zahraničnou konkurenciou; dotovanie vývozu; deformovanie domáceho trhu v prospech čínskych spoločností; pirátstvo v oblasti duševného vlastníctva; vynucovanie ústupkov cez protimonopolné zákony; akvizície zahraničných firiem s cieľom získať ich technológie,“ uvádza v komentári Brahma Chellaney.

Dvojstranné zmluvy podľa neho Čína nepovažuje za nič viac ako za nástroje na dosiahnutie svojich cieľov. Takže z čínskeho pohľadu nemá žiadna zmluva záväznú moc po tom, ako poslúžila okamžitému účelu. Príkladom je čínsko-britská deklarácia z roku 1984 o odovzdaní Hongkongu o trinásť rokov neskôr, ktorú čínski predstavitelia už prakticky zahodili do koša.

Trump proti Číne nezabral

„Je iróniou, že Čína si vycvičila svoje obchodné svaly s pomocou USA. Tie hrali kľúčovú úlohu v ekonomickom raste Číny obchádzaním sankcií proti nej a podporou jej integrácie do globálnych inštitúcií. Predpokladalo sa, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta ukončí čínsku jazdu zadarmo v medzinárodnom obchode. Ale napriek tomu, že Trump v kampani sústavne označoval Čínu za podvodníka, namiesto akejkoľvek akcie teraz pomáha opäť urobiť Čínu veľkou – a to stiahnutím USA z Transpacifického partnerstva a znížením ich vplyvu v ázijsko-pacifickom regióne,“ upozorňuje indický politický expert.

Podľa Project Syndicate spracoval JF

Pozn.: *THAAD – Terminal High Altitude Area Defense

Čítajte tiež:

http://goodwill.eu.sk/clanky/item/267-cina-a-jej-velka-strategia-v-casoch-donalda-trumpa

http://www.blesk.cz/clanek/zpravy-politika/429070/zeman-a-sobotka-byli-s-cinany-za-kus-hadru-prisla-tvrda-kritika-ze-slovenska.html

http://goodwill.eu.sk/clanky/item/287-po-roku-opaet-prisiel-na-slovensko-nakladny-vlak-z-ciny