Nedávne tvrdé ekonomické sankcie proti Južnej Kórei za rozhodnutie rozmiestniť americký protiraketový systém THAAD* sú len posledným príkladom, ako čínski predstavitelia používajú obchod ako politickú zbraň. Uvádza sa to v komentári profesora strategických štúdií Centra pre politický výskum v Dillí Brahmu Chellaneyho pre portál Project Syndicate.
Len nepozývať dalajlámu
Profesor cituje napríklad štúdiu z roku 2010, podľa ktorej štáty, ktorých predstavitelia sa stretli s dalajlámom, zaznamenali rýchly pokles vývozu do Číny, a to o 8,1 % až 16,9 %. Výsledkom je, že takmer všetky krajiny – s jasnou výnimkou Indie a USA – sa dnes vyhýbajú oficiálnym kontaktom s týmto tibetským vodcom. Skúsilo to Mongolsko, ktoré privítalo dalajlámu v novembri 2016. Čína, do ktorej smeruje 90 % mongolského exportu, následne zaviedla sankčné clá na exportné komodity tejto krajiny, čo malo želaný efekt. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I (Yi) potom vyjadril „nádej, že Mongolsko si vzalo túto lekciu k srdcu“ a že bude „úzkostlivo dodržiavať svoj sľub“, že tibetského duchovného vodcu už znovu nepozve.
Známejším prípadom bola odvetná akcia Číny po tom, ako v roku 2010 udelili Nobelovu cenu za mier väznenému disidentovi Liu Siao-povi. Výsledkom bol kolaps nórskeho vývozu lososa do Číny. V roku 2010 sa Peking rozhodol tiež využiť svoj monopol na ťažbu vzácnych zemín, životne dôležitých pre globálny IT priemysel, a zaviedol neohlásené exportné embargo. Tým poškodil výrobcov v Japonsku a na Západe.
Účelový prístup k zmluvám
„Drsnou realitou je, že Čína sa stáva obchodným tyranom, ktorý si ide za svojím hlava-nehlava, bez ohľadu na medzinárodné pravidlá. Ich porušovanie zahŕňajú netarifné bariéry na obranu pred zahraničnou konkurenciou; dotovanie vývozu; deformovanie domáceho trhu v prospech čínskych spoločností; pirátstvo v oblasti duševného vlastníctva; vynucovanie ústupkov cez protimonopolné zákony; akvizície zahraničných firiem s cieľom získať ich technológie,“ uvádza v komentári Brahma Chellaney.
Dvojstranné zmluvy podľa neho Čína nepovažuje za nič viac ako za nástroje na dosiahnutie svojich cieľov. Takže z čínskeho pohľadu nemá žiadna zmluva záväznú moc po tom, ako poslúžila okamžitému účelu. Príkladom je čínsko-britská deklarácia z roku 1984 o odovzdaní Hongkongu o trinásť rokov neskôr, ktorú čínski predstavitelia už prakticky zahodili do koša.
Trump proti Číne nezabral
„Je iróniou, že Čína si vycvičila svoje obchodné svaly s pomocou USA. Tie hrali kľúčovú úlohu v ekonomickom raste Číny obchádzaním sankcií proti nej a podporou jej integrácie do globálnych inštitúcií. Predpokladalo sa, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta ukončí čínsku jazdu zadarmo v medzinárodnom obchode. Ale napriek tomu, že Trump v kampani sústavne označoval Čínu za podvodníka, namiesto akejkoľvek akcie teraz pomáha opäť urobiť Čínu veľkou – a to stiahnutím USA z Transpacifického partnerstva a znížením ich vplyvu v ázijsko-pacifickom regióne,“ upozorňuje indický politický expert.
Podľa Project Syndicate spracoval JF
Pozn.: *THAAD – Terminal High Altitude Area Defense
Čítajte tiež:
http://goodwill.eu.sk/clanky/item/267-cina-a-jej-velka-strategia-v-casoch-donalda-trumpa
http://goodwill.eu.sk/clanky/item/287-po-roku-opaet-prisiel-na-slovensko-nakladny-vlak-z-ciny
