Fipronyl na Slovensku, alebo: Ako správne nakupovať vajcia

Autor MPRV SR august 2017 -

Inšpektori našli aj na Slovensku vajcia a výrobky z nich obsahujúce pesticíd fipronil. Rezort pôdohospodárstva ľuďom radí rozpoznávať pôvod kupovaných vajec.

Kontaminované vajcia pôvodom z Holandska objavili inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) vo veľkosklade pre gastronomické zariadenia vo Vrbovom. Išlo o varené vajcia z Holandska dodané cez Nemecko a Rakúsko. Neskôr našli produkt z holandských vajec (pasterizovanú vaječnú zmes) s nadlimitným obsahom fipronilu v niektorých hotelových zariadeniach v Bratislave.

„Potvrdilo sa, že čerstvosť je kritérium, na ktoré by mali spotrebitelia prihliadať. Hovorí totiž o kvalite výrobku. Rozhodne o nej nemôže byť ani reči pri uvarených a ošúpaných vajcia z Holandska alebo hlbokozmrazenom kuracom mäse z Brazílie,“ vyhlásila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. „Znova vyzývam všetkých slovenských spotrebiteľov, aby sa nielen v obchodoch, ale aj v reštauráciách a hoteloch pýtali na pôvod surovín. Slovenské potraviny sú pod prísnou kontrolou našej veterinárnej správy od poľa až po regál,“ zdôraznila. Ako na to? Ministerstvo pred časom uverejnilo na svojej webstránke stručný manuál, z ktorého vyberáme.

Surové vajcia by nemali chodiť zďaleka

Kladieme si však pri nákupe otázku, akého sú vajcia pôvodu? Ak nápis na obale spomína Slovensko, v skutočnosti nemusí znamenať pôvod samotného vajíčka. Problematiku vajec, tak ako aj iných produktov, upravuje európska aj slovenská legislatíva, zaručujúca rovnakú kvalitu vajec na našom voľnom trhu. Ale vajcia sú predsa len jedinečná komodita, pretože v gastronómii ich často využívame surové. Preto rýchlosť doručenia vajca z farmy až na váš stôl zohráva v tomto procese dôležitú úlohu.

rsz vajíčka 2v Obrázok: MPRV/Sloboda zvierat

Označenie na škrupine

Čo nám hovoria jednotlivé čísla, ktoré sú vytlačené na škrupine vajec? Napríklad šifra 2 SK MI 6-3: Prvé číslo 0 až 3 označuje z akého chovu pochádza dané vajce, teda aký bol životný priestor sliepky, ktorá ho zniesla (na obrázku). Nasledujúce dve písmená označujú krajinu pôvodu, napr. SK – Slovensko, CZ – Česká republika, PL – Poľsko atď. Ako posledné sa uvádza registračné číslo podniku. V SR sa skladá zo skratky okresu, v ktorom sa prevádzkareň nachádza, a poradového čísla v rámci spomínaného okresu. Napr. MI 6-3 označuje, že chov je v okrese Michalovce a poradové číslo prevádzkarne je 6-3. V iných krajinách môže mať toto číslo odlišný tvar.

Označenie na obale

Obal vajec obsahuje ďalšie užitočné informácie. Tie najvýznamnejšie, ktoré sa na obale musia vždy uvádzať, sú:

Označenie triedy kvality. Podľa akosti sa vajcia delia do troch tried. Najčastejšie sa v obchodoch môžete stretnúť s balením vajec triedy A s možnosťou doplnenia označenia „čerstvé vajcia“, „extra“ alebo „extra čerstvé vajcia“. Slová „extra“ alebo „extra čerstvé“ sa môžu na obaloch používať do deviateho dňa po znáške vajec. Označenie je na páske, ktorá sa musí po týchto deviatich dňoch z obalu odstrániť. Trieda B predstavuje druhú akosť alebo konzervované vajcia a trieda C sú vajcia vyradené, určené pre potravinársky priemysel.

Skupina hmotnosti. Hmotnostné triedy sú označené písmenami S – malé (53 g), M – stredné (54 – 62 g), L – veľké (63 – 72 g) XL – veľmi veľké (viac ako 73 g). Ak je na obale uvedené „vajcia rôznej veľkosti“, ide o netriedené vajcia a udáva sa celková minimálna hmotnosť v gramoch.

Dátum minimálnej trvanlivosti. Vajcia sa triedia, označujú a balia do desiatich dní po znáške. Mali by sa skonzumovať do 21 dní po znesení.

Odporúčaný spôsob skladovania. Skladovanie má výrazný vplyv na trvanlivosť vajec. Odporúča sa držať ich po nákupe pri teplote od 5 °C do 18 °C. Dlhšie skladovanie pri vyššej teplote môže mať zdravotné následky po konzumácií.

Počet vajec v balení. K tomu poznámka: kupujte si primerané množstvo, nie oveľa viac. Predídete tak zbytočnému plytvaniu.

Označenie baliarne. Jej súčasťou je značka štátu, kde boli vajíčka balené – ale nevypovedá to o pôvode samotných vajec! Kto chce kupovať slovenské vajcia, musí hľadať označenie SK v kóde na škrupine.

Ďalšou uvádzanou informáciou sú aj údaje o metóde chovu nosníc (či ide o chov klietkový, podstielkový, alebo voľný výbeh, a iné). Vo vnútri obalu obvykle nájdete aj vysvetlenie významu kódu výrobcu. Pri predaji nebalených vajec sú povinné informácie o niečo stručnejšie. Uvádza sa trieda kvality, hmotnostná trieda, údaj o spôsobe chovu,  vysvetlenie významu kódu výrobcu, dátum minimálnej trvanlivosti. Pri predaji vajec priamo od chovateľa stačia informácie o chovateľovi, dátum znášky a dátum minimálnej trvanlivosti.

Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, poskytne vám ju logo Značky kvality SK (má 2 stupne) uvedené na obale. Toto označenie udeľuje produktom Ministerstvo pôdohospodárstva. Garantuje, že podiel domácej suroviny je minimálne 75 % a všetky fázy výrobného procesu sa uskutočnili na území Slovenskej republiky.

Fipronilová kauza

Slovensko, podobne ako iné krajiny, získalo informáciu o vajciach s rezíduami pesticídu fipronil pochádzajúcich z holandských fariem prostredníctvom systému rýchleho varovania. „Rýchlosť“ tohto systému je však tiež predmetom kritiky, keďže sa zistilo, že belgické úrady mali príslušné informácie oveľa skôr, ako ich poskytli partnerom v iných krajinách. Rezíduá fipronilu našli kontrolóri pri laboratórnych testoch najmenej v 16 európskych štátoch a v Hongkongu. Kontrolné orgány zistili nepovolené látky u producentov používajúcich prostriedok na ošetrenie sliepok proti parazitom s názvom DEGA 16. Výrobca do inak schváleného prípravku na ošetrovanie hydiny nelegálne pridával látku fipronil. Prípravok DEGA 16 používajú napríklad v Holandsku, Francúzsku, Taliansku, Nemecku či Poľsku. Nelegálne pridávaný fipronil zistili aj v doplnku krmiva Copper Boost.

Európska komisia na túto tému pripravuje na september mimoriadny summit. Pre dospelých ľudí by konzumácia menšieho množstva kontaminovaných vajec nemala predstavovať zdravotný problém, u detí je však zdravotné riziko výrazne väčšie. Pri konzumácii väčšieho množstva hrozia poruchy funkcie pečene, obličiek či štítnej žľazy, minimálne však nevoľnosti a závrate.

ZPA/JF