Ministerstvo spravodlivosti SR v novele, ktorá by mohla platiť už od 1. októbra 2017, navrhuje rad opatrení proti nekorektným (no zatiaľ dovoleným) postupom a de facto beztrestnému tunelovaniu firiem.
Článok I – fúzie
Ako prvé chce novela zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. „Návrh tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami, splynutiami či rozdeleniami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností...,“ píše sa v dôvodovej správe: „...či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.“ Bude posilnená zodpovednosť štatutárov aj spoločníkov a sprísnené pravidlá pre rozdeľovanie tzv. iných vlastných zdrojov.
„Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov faktickej likvidácie obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú služby tzv. bielych koní,“ uvádza predkladateľ.
Článok II – nekalá likvidácia
Ešte vážnejšia vec: predložená novela má súčasne doplniť aj Trestný zákon a v ňom definovať novú skutkovú podstatu – nekalú likvidáciu. Normami trestného práva sa majú postihovať spomínané biele kone, „ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone“.
K tejto pasáži sa kriticky vyjadril sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko na portáli Právne listy. „Je nevysvetliteľné, prečo nedochádza aj k zmenám zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, nakoľko takéto prevody na tzv. biele kone často vykonávajú rôzne obchodné spoločnosti ako predmet svojej činnosti,“ upozorňuje. „Biele kone“ je podľa neho možné trestnoprávne postihovať aj v súčasnosti – ako páchateľov alebo účastníkov majetkových, daňových či úpadkových trestných činov.
Podanie návrhu na konkurz: naozaj treba hroziť väzením?
Súčasťou novely je aj stručná, ale významná úprava, ktorá z povinnosti štatutára firmy podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu robí predmet trestného práva. Inými slovami, ak bolo doteraz zanedbanie tejto povinnosti pokutovateľným prehreškom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, od účinnosti novely by to mal byť trestný čin.
Sudca Šramko s tým nesúhlasí: „Túto zmenu možno označiť za legislatívny krok späť, ktorý bude zbytočne kriminalizovať podnikateľské prostredie, je v rozpore s princípom ultima ratio trestného práva (ktorý by mal zaväzovať aj zákonodarcu), nakoľko návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať aj iná osoba ako dlžník (napríklad veriteľ),“ uvádza vo svojom príspevku. „Je skutočne nutné, aby orgány činné v trestnom konaní nahrádzali činnosť konkurzných súdov a v dokazovaní v trestnom konaní skúmali (spravidla znalecky), či dlžník, na ktorého bolo podané trestné oznámenie, bol alebo nebol v rozhodnej dobe v úpadku? Naozaj by mali orgány činné v trestnom konaní slúžiť napríklad veriteľovi dlžníka, aby mu zadarmo preskúmali hospodársku situáciu dlžníka a pripravili dôkazný materiál na konkurzné, či iné civilné konanie?“ – pýta sa. Aplikačná prax sa potom podľa neho nevyhne podávaniu tzv. šikanóznych trestných oznámení na rôzne podnikateľské subjekty, ktoré budú len plné domnienok o možnej úpadkovej situácii dlžníka.
Audity, pohľadávky a e-Government
V ďalších častiach návrh o. i. novelizuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii, kde rieši svojvoľné popieranie pohľadávok veriteľov v konkurze a záverečné vyrovnanie ziskov a strát. Stanovuje tiež možnosť priameho využitia elektronických služieb Obchodného vestníka bez registrácie atď.
JF
Čítajte tiež: