Ako zvládnuť štvrtú priemyselnú revolúciu

Autor Larry Hatheway marec 2016 -

Technologické inovácie tradične vyvolávajú diametrálne odlišné reakcie: u niektorých nadšenie z nových možností, u iných strach z disruptívnych zmien. Väčšina z nás si však ani celkom neuvedomuje, čo sa deje. Zmeny berieme ako hotovú vec.

Finančné trhy dosť málo oceňujú a doceňujú ľudskú vynaliezavosť. Investori sú posadnutí „prízemnými” vecami: strachom z „tvrdého pristátia“ v Číne, dozvukmi klesajúcich cien ropy alebo rizikom, že by nejaký šok mohol strhnúť krehkú svetovú ekonomiku do novej recesie. Je zrejmé, že obavy z poklesu globálneho dopytu nie sú vykonštruované a to posledné, čo dnes svetová ekonomika potrebuje, je obnovený stres. Na ceste k lepšej životnej úrovni a príležitostiam však – napriek všetkej našej úzkosti z dlhu a zlej ekonomickej politiky – nie je nič dôležitejšie ako ľudská vynaliezavosť. Nástup nových technológií so sebou skutočne nesie prísľub štvrtej priemyselnej revolúcie.

Od prvej po tretiu priemyselnú revolúciu

Základom prvej priemyselnej revolúcie bol parný stroj. Vynález Jamesa Watta uzrel svetlo sveta okolo roku 1775 a v devätnástom storočí sa doslova stal hnacím motorom rozšírenia priemyselnej výroby z Anglicka – krajiny svojho pôvodu – ďalej až do Európy a Spojených štátov.

Druhá priemyselná revolúcia trvajúca od poslednej tretiny devätnásteho storočia do vypuknutia prvej svetovej vojny stála na novom vývoji v oblasti elektriny, dopravy, chémie, oceliarstva a (najmä) na masovej produkcii a spotrebe. Industrializácia sa rozšírila ešte ďalej – do Japonska po reformách Meidži a tiež hlboko do Ruska, ktoré na počiatku prvej svetovej vojny zažívalo boom. Tretia priemyselná revolúcia dorazila na konci minulého storočia v podobe vývoja a rozšírenia informačných technológií.

Éra či prísľub štvrtej revolúcie

Prísľub štvrtej priemyselnej revolúcie spočíva v pokrokoch v oblasti robotiky, internetu vecí (Internet of Things, IoT), veľkých objemov dát, mobilných telefónov a 3D tlače. Podľa jedného odhadu by úspešné zavedenie týchto nových technológií mohlo zvýšiť globálnu produktivitu rovnako, ako ju na konci 90. rokov zvýšili osobné počítače a internet.
Pre investorov ponúka štvrtá priemyselná revolúcia príležitosti na obrovský zisk porovnateľný s tými, ktoré dosahovali ich predchodcovia. Tí, ktorí si ako prví osvojili technológie štvrtej generácie, už dnes dosahujú famózny rast ziskov.

Od entuziazmu ku komerčnému využitiu

Nové éry zvyšujúcich sa investícií, produktivity a životnej úrovne sú nielen možné, ale priam pravdepodobné a prichádzajú s rastúcou frekvenciou. Všetky sú postavené na ľudskej vynaliezavosti. Nová éra však vyžaduje viac než len základnú vedu či „garážového“ podnikateľského filipa. Aby boli technológie transformatívne, musia se zaviesť a rozšíriť do každodenného života.
To sa ľahko povie, ale ťažšie urobí. Na samom počiatku industrializácie mal J. Watt finančné problémy a nedarilo sa mu úspešne skomercializovať parný stroj. Tento problém sa vyriešil, keď začal spolupracovať s anglickým továrnikom Matthewom Boultonom. A čo je ešte dôležitejšie, dejiny naznačujú, že entuziazmus – v makroekonomickom aj trhovom slova zmysle – môže predbehnúť realitu. Človek nemusí byť veľkým pesimistom, aby pripustil, že mnoho nových technológií nakoniec prináša menej, než sľubovali, prípadne ich investori odmenia až s dlhým
časovým odstupom.

Inovácie potrebujú svoj čas

Je dobré pripomenúť, že samotný princíp energie z pary bol známy už takmer sto rokov pred Wattom a Boultonom a že trvalo ďalšie viac ako polstoročie, kým ich vynález nahradil konvenčnú energiu vodného mlyna ako pilier priemyselnej výroby v devätnástom storočí. Alessandro Volta objavil elektrické články v roku 1800, ale trvalo dalších osem desaťročí, kým jednosmerný prúd zaviedli ako spôsob prenosu energie.

Taktiež prvý elektronický počítač ENIAC bol tajne vyvinutý už počas druhej svetovej vojny. V ďalších desaťročiach rástol výpočtový výkon aj využitie počítačov geometrickým radom, avšak ešte na konci 80. rokov mohol nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Robert Solow vtipkovať, že počítačová éra sa prejavuje „všade okrem štatistík produktivity“.

Pre investorov má táto skutočnosť závažné dôsledky – okrem iného z nej vyplýva potreba byť trpezlivý a odolať pokušeniu preplácať nádejné projekty v ranej fáze. Na počiatku môže byť identifikácia porazených (kto si dnes spomenie na Wang Computers?) rovnako dôležitá ako výber víťazov.

Technológie v službách obchodu

Zároveň je dôležité pochopiť, ako môžu technológie meniť aj s nimi zdanlivo nesúvisiace odbory. Nástup výpočtového výkonu umožnil veľkým americkým maloobchodom ako Walmart, Staples, Home Depot a ďalšie vytesniť rodinné predajne aj zabehnuté maloobchodné reťazce z 50. a 60. rokov. Výpočtový výkon v kombinácii s pokrokom v oblasti logistiky dopravy, skladovania a zásobovania umožnil realizovať maloobchodný predaj s predtým nevídanými úsporami z rozsahu.

Dnes však tí istí giganti čelia náporu internetového predaja, ktorý sľubuje ešte vyššie úspory z rozsahu a logistickú efektivitu, ktorá podkopáva aj tie najefektívnejšie kamenné predajne.

Príležitosť aj hrozba

Za tým všetkým stojí vynaliezavosť. Ale ako napísal ekonóm Joseph Schumpeter, ona môže byť aj deštruktívna. Dnes hovoríme o „disruptívnych technológiách“, avšak týmto eufemizmom by sa nikto nemal nechať zmiasť: nové spôsoby produkcie často zabíjajú staré priemyselné odbory a pracovné miesta skôr, ako sa podarí naplno realizovať výhody spojené s nastupujúcou metódou. Ruku v ruke s ľudským pokrokom zákonite ide aj istý stupeň násilia.

Preto aj účastníci januárovej davoskej konferencie diskutovali o tom, ako „zvládnuť“ štvrtú priemyselnú revolúciu. Napriek všetkým inšpiratívnym prísľubom technologického pokroku sú totiž namieste aj zdravé obavy.

Larry Hatheway, vedúci ekonóm v GAM Holding
© Project Syndicate