To je však už minulosť. Za rok obratu možno považovať dátum 2004. Okrem toho, že Poľsko sa vtedy stalo členom EÚ, jeho vláda v máji toho roka zverejnila strategické zámery v oblasti budovania cestnej siete, ktoré boli podložené aj masívnymi naplánovanými investíciami. Tempo rastu diaľničnej siete výrazne poskočilo. Výsledok? Na porovnanie: v roku 2004 mala krajina asi 500 km diaľníc (autostrád) a 200 km rýchlostných ciest. Údaje sa v rôznych zdrojoch líšia; podľa niektorých publicistov tam vtedy bolo iba 470 km komunikácií, ktoré zniesli označenie autostráda. No potom ich celková dĺžka rýchlo rástla až na hodnoty 1 631 km diaľnic a 1 531 km rýchlostných ciest – čo sú oficiálne čísla uvádzané vo vládnych materiáloch. Inými slovami, sumárna dĺžka týchto „najrýchlejších“ komunikácií sa za 12 rokov zvýšila viac ako štvornásobne!
Celková dĺžka autostrád a rýchlostných ciest v Poľsku
Miliardy eur do diaľničného programu
Poľsko aj ďalej nalieva peniaze do diaľničného programu, a to cez dva hlavné kanály, ktorými sú Národný cestný fond a štátny rozpočet. Za roky 2004 až 2016 sa týmto spôsobom preinvestovalo 177 miliárd zlotých (zhruba pri súčasnom kurze 42 mld. EUR). Na roky 2017 až 2025 sa potom uvažuje s ďalšími investíciami v celkovom plánovanom objeme 160 miliárd PLN (38 mld. EUR). Z týchto čísel je zrejmá ďalšia akcelerácia výstavby diaľnic. V roku 2017 pribudne podľa medializovaných informácií v Poľsku opäť dovedna asi 300 kilometrov autostrád a rýchlostných ciest.
Dokončiť chýbajúce prepojenia
Pokiaľ ide o strategické priority, vláda chce dokončiť najmä ucelené prepojenie sever – juh a západ – východ vo forme kríža s priesečníkom pri meste Lodž. (Zaujímavé je, že iné prepojenie západ – východ, a to južnou trasou Vroclav – Katovice – Krakov je už dokončené.) Samozrejme, veľa miest sa dožaduje svojich obchvatov. Okrem toho dáva Poľsko do popredia projekt s názvom Via Carpatica, čo by mala byť severojužná diaľničná trasa pretínajúca sedem stredo- a juhoeurópskych krajín od Litvy cez Poľsko a Slovensko až po Bulharsko a Grécko. V prípade Poľska, Slovenska a Maďarska by spájala zaostalejšie východné regióny týchto štátov.
Význam pre Slovensko
Rozvoj cestnej siete v Poľsku je zaujímavý aj pre slovenské podniky a dopravcov. Kvalitná a súvislá diaľničná sieť v Poľsku o. i. umožní lepšiu dostupnosť prístavov v Baltickom mori pre transport tovaru zo Slovenska do zámoria a opačným smerom. Ide najmä o prístavy Gdaňsk a Štetín/Swinoujscie. Téma zaznela aj na tohtoročnej logistickej konferencii Slovlog v Bratislave, na ktorej priblížil problematiku poľskej diaľničnej siete Piotr Drobniak, ekonomický radca poľského veľvyslanectva v SR, a s prezentáciou vystúpili aj zástupcovia prístavu Gdaňsk.
JF
Objemy financovania diaľnic a RC
(v poľských zlotých)
Pozn. do r. 2016: realizované - od r. 2017: plánované