Sme zodpovední za budúcnosť našich detí

Autor Alexander František Zvrškovec marec 2018 -
Alexander František Zvrškovec Alexander František Zvrškovec

Energetický systém Európskej únie je predmetom rozsiahlej rekonštrukcie. Týka sa to tak oblasti výroby energie, ako aj jej distribúcie a spotreby.

Energetická politika EÚ sleduje nielen cieľ zabezpečiť lacný zdroj energie pre obyvateľov a priemysel, ale aj ambíciu znížiť ekologický dopad doterajšieho energetického systému. Uvedomením si následkov spaľovania fosílnych palív prijala EÚ niekoľko strategických opatrení, ktorých cieľom je náhrada týchto palív tzv. obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE).
Najdôležitejším nástrojom EÚ v oblasti nahradenia fosílnych palív, ako dnešnej základne energetického mixu Európy, je tzv. SET plán – Strategické energetické technológie. Sú v ňom prezentované najdôležitejšie oblasti OZE. Dokument je zároveň vyjadrením strategickej ambície EÚ stať sa nielen morálnym lídrom v celosvetovej perspektíve dekarbonizácie, ale aj lídrom v technológiách podporujúcich tento proces.

Slovensko sa o SET plán nezaujíma…

EÚ zriadila špeciálny sekretariát, ktorý priebežne zabezpečuje realizáciu tejto ambície, ako aj jej koordináciu s inými aktivitami EÚ. Každý členský štát má právo nominovať svojich zástupcov do štruktúr SET plánu, ktoré sú tvorené koordinačnou radou a špecializovanými skupinami pre každý z obnoviteľných zdrojov. Slovensko sa rozhodlo, že kontaktným bodom pre SET plán bude ministerstvo školstva. Za pána Plavčana bol zástupcom Slovenska menovaný zamestnanec firmy Enel, špecialista na jadrovú energetiku. Minister veci vôbec nerozumel a náš zástupca nedostal žiadnu inštrukciu, ako by mohol zastupovať záujmy Slovenska v tejto organizácii. Podľa názoru nášho zástupcu malo ministerstvo záujem predovšetkým o kontrolu jeho „cesťákov“.
Práca sekretariátu SET plánu je rozdelená do piatich pracovných skupín, ktoré priebežne diskutujú rôzne OZE. Do týchto pracovných skupín náš minister nemenoval nikoho. Ešte tragickejším prejavom nášho vzťahu k EÚ je spracovanie odborných dokumentov, ktoré pracovné skupiny SET plánu produkujú a zasielajú ministerstvu školstva na vyjadrenie a vyžiadanie si slovenského postoja k nim. Keď sme na ministerstve pátrali, kde tieto dokumenty končia, nakoniec sme našli jedného zamestnanca, ktorý ich zakladal do šanónov! Nikto na ne neodpovedal a nik v slovenskej akademickej, politickej ani odbornej verejnosti nebol informovaný o obsahu týchto dôležitých dokumentov.
Súbežne s touto prebiehajúcou katastrofou sa ministerstvo školstva zúčastňovalo prípravy stratégie slovenského aplikovaného výskumu. Žiaľ, v hlavnom dokumente, schválenom Radou vlády pod názvom „Doména priemysel 21. storočie“, celkom chýba oblasť výskumu technológií pre využitie OZE.

Premiér nepozná či pozná?

V tejto perspektíve je potrebné vyhodnotiť aj príhovor predsedu vlády SR na energetickej konferencii s názvom Moderné trendy v európskej energetike, organizovanej spoločnosťou ČEZ koncom novembra v Bratislave. Premiér pripomenul prítomným, že viac ako 90 % energetických nosičov dnes SR dováža a že naša závislosť od tohto dovozu sa v poslednom čase nijako nezmenila.
Túto nelichotivú realitu poznali aj komunisti, avšak na ich ospravedlnenie treba povedať, že nevedeli nič o globálnom otepľovaní. Z príhovoru premiéra však jednoznačne plynie, že Slovensko nesúhlasí so súčasnou energetickou politikou EÚ. Keď odhliadnem od faktu, že práve v tom čase sa rozplynuli slovenské sny o spravodlivej lokalizácii niektorých európskych inštitúcii, nachádzajúcich sa vo Veľkej Británii – a tento fakt určite narušil premiérovu rovnováhu –, tak musím skonštatovať, že náš premiér z nejakého dôvodu nepozná mechanizmy EÚ, ktoré majú zabezpečiť proces dekarbonizácie európskeho energetického systému.
Slovensko sa v prvom rade musí naučiť, ako veci v EÚ fungujú – a až potom môžeme byť kritickí k návrhom alebo záverom európskej byrokracie. Je viac než isté, že premiérova administrácia mu nezabezpečila patričnú informáciu o európskej energetike. A pre nás, ktorí sme dúfali, že aspoň on bude mať odvahu povedať, že musíme niečo začať robiť aj my, bol jeho prejav veľkým sklamaním.

Čo treba urobiť predovšetkým

Vo vzťahu k slovenskej politike a našej administrácii je potrebné minimálne zabezpečiť jej koordináciu. Treba tiež definovať merateľné ciele prechodu Slovenska na dekarbonizovanú energetiku. V rámci najbližšieho volebného procesu by aspoň premiérova strana mala prebrať iniciatívu v tom zmysle slova, že bude voličov informovať o cieľoch dekarbonizácie a zbavenia sa závislosti od fosílnych palív. Ide o budúcnosť našich detí – a ak vieme, že sa blíži veľká voda, naučme ich aspoň plávať.
Bolo by treba zvážiť menovanie splnomocnenca vlády pre proces dekarbonizácie, s právomocami koordinovať verejné zdroje tak v oblasti výskumu, ako aj implementácie nových technológii do praxe. Bol by tiež zodpovedný za menovanie našich zástupcov do orgánov EÚ, ktoré sa zaoberajú obnoviteľnými zdrojmi energie. V dave rôznych ombudsmanov by sme konečne mali niekoho, kto nerozpráva iba o problémoch, ale vidí v nich aj nové príležitosti pre náš priemysel.

Výskum pod slovenským vedením

Viaceré zo spoločností na Slovensku a v zahraničí už dlhodobo realizujú spoločný výskum v oblasti OZE. Žiaľ, tento stojí mimo strategických programov vlády v oblasti vedy a výskumu, pretože slovenská výskumná stratégia je tu v disharmónii s cieľmi EÚ.
V prvom rade je tu výskum tzv. multifunkčnej energetickej šachty. Realizujeme starý sen Nikolu Teslu, ktorý už v roku 1931 bol presvedčený o tom, že najväčším zdrojom nekonečnej a čistej energie je hĺbková geotermálna energia, dosiahnutá pomocou šachty, nie vrtu. Technológiu, ktorú vtedy nemal, dnes máme a jeho sen realizujeme pomocou slovenskej metódy blokovej ťažby. V spolupráci s univerzitami v Rusku, vo Švajčiarsku a Švédsku sa pod slovenským vedením realizuje aj výskum prieniku zemskej kôry nerotačnými metódami, založenými na využití elektrického pulzu.

Postoje USA a Číny

Mnoho ľudí si všimlo iniciatívu Číny v oblasti znižovania zaťaženia našej planéty tzv. skleníkovými plynmi. A tiež, že USA na základe iniciatívy ich prezidenta odstúpili od Parížskej dohody. Toto odstúpenie možno nie je až také dramatické, ako na prvý pohľad vyzerá. Američania sa zaviazali znížiť produkciu emisných plynov o štvrtinu do roku 2025. Zároveň sa zaviazali prispieť niekoľkými miliardami USD do fondu, ktorý má financovať pomoc menej rozvinutým krajinám v ich snahe znížiť emisie skleníkových plynov.
My v Európe sme, samozrejme, prijali najdramatickejší záväzok, a to znížiť emisiu skleníkových plynov až o 40 % už v roku 2030. Pre SR je tento záväzok nereálny a naša vláda nemá žiaden konkrétny program, aby ho splnila.
Čína takýto merateľný záväzok na Parížskej konferencii neprijala, avšak vyhlásila, že začne znižovať svoje emisie okolo roku 2030. Je síce pravdou, že čínske investície do fotovoltiky sú vysoké, ale treba tiež pripomenúť, že v energetickom mixe Číny rastie uhoľný zdroj najrýchlejšie na svete (do r. 2022 sa plánuje zvýšiť o 16 %). Napriek týmto faktom čínsky premiér Li Kche-čchiang nedávno bombasticky vyhlásil, že krajina musí na seba prevziať zodpovednosť za boj proti znečisťovaniu klímy a že naďalej zostáva pri svojich záväzkoch z Parížskej zmluvy. A, samozrejme, nevidí dôvod od nej odstúpiť – veď sa v nej prakticky k ničomu nezaviazala.

Neurýchľujme klimatickú katastrofu

Zabezpečiť prechod na nový energetický systém EÚ určite nebude jednoduché. Najdôležitejším momentom je stotožniť sa s cieľom EÚ – a to myslím na morálku a zodpovednosť voči budúcnosti našich detí – a obmedziť spaľovanie fosílnych palív.
Globálne otepľovanie je neodškriepiteľnou realitou a možno už za pár desiatok rokov budeme mať v Európe stovky miliónov klimatických utečencov. Tým, že v skutočnosti nič nerobíme, sa stávame faktickými ekologickými zločincami, pretože sa aktívne zúčastňujeme zrýchľovania tejto klimatickej katastrofy. Už aj americký prezident, ktorého ja sám považujem za neriadenú strelu, zastavil nomináciu pani White ako svojej poradkyne pre otázky klimatických zmien. Táto pani vyhlasuje, že globálne otepľovanie nie je výsledkom ľudskej aktivity. Toto je podľa mňa podobné, ako tvrdiť, že fašisti nemali vyhladzovacie tábory...

Alexander František Zvrškovec
prezident priemyselnej skupiny Dividend Group

Partneri

egoodwillmarketingovowustenrotSOPK