Najspoľahlivejšie čísla a údaje zbiera a vyhodnocuje Štatistický úrad SR, resp. Infostat. Sú dobrou bázou pre akékoľvek ďalšie spracúvanie a analýzy. Výsledkom sú aj tzv. indikátory – merateľné veličiny v kvantitatívnom aj kvalitatívnom vyjadrení, poskytujúce informácie o vývoji a trendoch rôznych javov a procesov. Význam indikátorov spočíva predovšetkým v tom, že umožňujú objektívne mapovanie vývojových trendov a porovnanie so stavom v okolitých krajinách. Predstavujú aj významný podklad pre následné vypracúvanie rôznych typov správ. Slúžia tiež ako podporný prostriedok pri prijímaní závažných sociálno-ekonomických rozhodnutí – či už na regionálnej, alebo celoštátnej úrovni. Rôzne kategórie indikátorov spracováva a pravidelne hodnotí Slovenská agentúra životného prostredia.
Bilancia energetických zdrojov
Tento dôležitý indikátor predstavuje nevyhnutný základ pre ďalšie debaty o perspektívach slovenskej energetiky. Popisuje vývoj hrubej domácej spotreby tuhých palív, ropy a ropných produktov, zemného plynu, OZE a odpadov, jadrového paliva (teplo) a elektriny vyrobenej vo vodných elektrárňach. Ďalej hodnotí závislosť SR od dovozu primárnych zdrojov energie. Všetky ďalej uvádzané údaje pochádzajú z ostatnej aktualizácie indikátora z konca júla 2017.
Indikátor definuje kľúčovú otázku: Znižuje sa hrubá domáca spotreba energie a závislosť SR od dovozu primárnych zdrojov energie?
Zároveň v odpovedi uvádza, že hrubá domáca spotreba energie zaznamenala za obdobie rokov 2001 až 2015 s miernymi výkyvmi pokles o cca 16,1 %. V roku 2015 dosiahla hodnotu 683 408 TJ. Oproti predchádzajúcemu roku 2014 klesla o 4,1 %.
Energetický mix
V štruktúre použitých primárnych energetických zdrojov v roku 2015 naďalej prevládala spotreba fosílnych palív (64,2 %). Z nich najväčší podiel (23,8 %) pripadol na plynné palivá, nasledované ropou a ropnými produktmi (20,4 %), tretie skončili tuhé palivá (20,0 %).
V medziročnom porovnaní s rokom 2014 najvyššie skončila ropa s nárastom 9,4 %; spotreba plynných palív stúpla o 2,8 %. Naopak, spotreba tuhých palív klesla o 4,1 %.
Za celé sledované obdobie rokov 2001 – 2015 poklesla hrubá domáca spotreba plynných (o 42,8 %) aj tuhých (o 26,2 %) palív, kým ropa zaznamenala nárast o 11,3 %.
V sledovanom období výrazne vzrástla (viac ako 3,5-násobne) hrubá domáca spotreba OZE, ktorej podiel v roku 2015 bol na úrovni 12,1 %. Medziročne stúpla o 19,9 %. Dominantné postavenie mali biomasa a vodná energia.
Mimoriadne významnú úlohu v štruktúre primárnych energetických zdrojov zohráva jadrové palivo s 23,8 % podielom v energetickom mixe v roku 2015. Spotreba tepla za obdobie 2001 – 2015 klesla o 19,1 % s medziročným poklesom o 3,4 %.
Závislosť od dovozu
Indikátor tu konštatuje, že z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje. Takmer 90 % z nich (vrátane jadrového paliva) dováža. Domáca produkcia kvapalných a plynných zdrojov energie predstavuje len cca 4 %, zvyšok tvorí ťažba hnedého uhlia a lignitu.
Naša závislosť od dovozu je preto vysoká – dlhodobo sa pohybuje okolo 60 %. V roku 2001 bola na úrovni 62,2 %, v roku 2015 to bolo 58,7 % – čo je, mimochodom, najnižšia hodnota za celé sledované obdobie. Oproti predchádzajúcemu roku 2014 šlo len o minimálny pokles. Takže, žiaľ, ani za dlhých 15 rokov nemožno pri našej závislosti od dovozu hovoriť o výraznej zmene.
Kde máme slabiny
Výroba a spotreba energie majú výrazný vplyv na životné prostredie. Znižovanie spotreby energie zavádzaním rôznych úsporných opatrení a zvyšovaním energetickej účinnosti, ako aj zmena v skladbe primárnych zdrojov energie, majú zásadný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň to prispieva k znižovaniu environmentálnych tlakov a vplyvov aj v ďalších oblastiach (napr. zdravie, využívanie zdrojov a pod.).
Indikátor však upozorňuje na slabiny z pohľadu dovoznej závislosti SR. Uvádza, že v roku 2015 sa u nás spotrebovalo 4,8 mld. m3 zemného plynu. Na tom sa domáca ťažba podieľala približne dvoma percentami, zvyšok predstavuje dovoz z Ruskej federácie. Menej ako 2 % celkovej spotreby pokrýva domáca ťažba ropy, ktorej sme v roku 2014 doviezli cca 5,48 mil. ton – opäť z Ruska.
Osobitný problém reprezentuje hnedé uhlie, 80 % spotreby ktorého pochádza z domácich baní. A pretože sa predpokladá postupný pokles jeho ťažby, indikátor upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska nemožno považovať hnedé uhlie za dostatočný zdroj na pokrytie našich potrieb výroby elektriny a tepla.
DT
