Aj na tieto nástojčivé otázky sa pokúša odpovedať štúdia nadnárodnej audítorskej a poradenskej skupiny KPMG – Global Automotive Executive Survey 2018, sprístupnená v januári. Mapuje názory 907 vrcholných predstaviteľov automobilového aj IT priemyslu zo 43 krajín; pritom obrat polovice oslovených spoločností presahuje 10 mld. dolárov. Prieskumu sa zúčastnilo aj 2 154 spotrebiteľov.
Spaľovacie motory ešte neodchádzajú
Napriek technologickým turbulenciám posledných rokov sa zdá, že klasické pohony budú so svojimi alternatívnymi náprotivkami ešte nejaký čas koexistovať. S konštatovaním, že motory s vnútorným spaľovaním (ICE) budú ešte veľmi dlho dôležitejšie ako elektrické pohony, súhlasilo až 77 % respondentov. Nesúhlas prejavilo iba 15 %.
Vyzerá to, že – ako doteraz – aj v budúcnosti budú existovať viaceré technológie pohonov. Rozdielna vyspelosť trhov, ekonomického bohatstva i národných záujmov vedie k rôznym regionálnym distribúciám automobilov s ICE, hybridov, BEV (vozidiel s elektrickými batériami) a FCEV (elektrických áut s palivovými článkami). Tieto rozdiely sú výsledkami rôznych agend vlád či lobistov v oblasti emisií CO2 a NOX.
Je jasné, že nové elektrické pohonné technológie sú najdôležitejšími kľúčovými trendmi. Výsledky prieskumu však ukazujú, že viac ako tri štvrtiny vedúcich pracovníkov naďalej veria spaľovacím motorom, ba považujú ich za najdôležitejšiu technológiu súčasnosti. A pri využití biopalív a syntetických palív ešte na dlhší čas.
Iný pohľad spotrebiteľov
V porovnaní s vedúcimi pracovníkmi majú spotrebitelia na budúcnosť ICE pesimistický pohľad. Prevažná väčšina (79 %) zvažuje nákup svojho ďalšieho vozidla už s alternatívnou technológiou pohonu alebo s hybridnou. Táto zmena myslenia smerom k prijatiu nových technológií súvisí s technickými vylepšeniami v alternatívach hnacieho motora.
Takmer každý druhý spotrebiteľ už uprednostňuje nejaký hybridný automobil, a to pred ICE, BEV aj FCEV. Na otázku „Ktorú technológiu pohonu by ste si vybrali, keby ste si mali v nasledujúcich piatich rokoch kúpiť auto?“, boli reakcie oslovených takéto: 49 % hybridné elektrické vozidlo, 21% ICE, 20 % BEV a 9 % FCEV. To odhaľuje krátkodobý nesúlad medzi preferenciami spotrebiteľov a výkonných riaditeľov, u ktorých sa hybridné automobily nachádzajú len na štvrtom mieste.
Za zmienku stojí aj názor vedúcich pracovníkov oslovených firiem na budúci vývoj podielu jednotlivých druhov pohonov. Kým pre rok 2020 predstavuje podiel ICE ešte 90 %, o ďalších 20 rokov to má byť už len 25 %! Trh v roku 2040 by pritom mal byť rozdelený veľmi rovnomerne: BEV 26, ICE a FCEV po 25 a hybridy 24 %.
Zotaví sa diesel?
Naftové motory sú v autopriemysle veľmi kontroverznou témou. Po „Diesel gate“ v roku 2015 sa ekologické nedostatky takýchto vozidiel vo veľkej miere diskutovali medzi politikmi, vedúcimi predstaviteľmi priemyslu aj médiami, čo ovplyvnilo preferencie spotrebiteľov. Nákup dieselového auta už nie je voľbou pre 65 % z nich. Názory sa však regionálne líšia. V západnej Európe, kde sa diskutuje dokonca o plošných zákazoch, odporuje dieselovým vozidlám najviac (70 %) spotrebiteľov. Vo východnej Európe zasa 52 % preferuje naftu – hlavne pre nákladové výhody a dlhšiu trvanlivosť motora.
Z tých spotrebiteľov, ktorí už nechcú diesel, by si namiesto neho 42 % kúpilo hybrid, 26 % elektrický automobil, 22 % vozidlo poháňané benzínom a 7 % auto s motorom na zemný alebo skvapalnený plyn. Zvyšné tri percentá uviedli, že by prehodnotili nákup dieselu, keby jeho cena klesla a nemuseli by sa obávať regulácie.
Vedúci pracovníci sú v otázke budúcnosti nafty optimistickejší. Podiel tých, ktorí veria, že je mŕtva, sa v porovnaní s minulým rokom znížil. Až 72 % z nich sa stotožnilo s predpokladom, že „Diesel gate“ síce povedie k zníženiu dopytu po motorovej nafte na vyspelých trhoch, čo zníži cenu palív, ale môže to mať opačný efekt – vyšší dopyt po dieselových vozidlách na neregulovaných trhoch.
Treba sa poučiť
Prieskum naznačuje, že diesel nie je – a nikdy nebol – technologicky mŕtvy. No momentálne je sociálne neprijateľný. Možno však pochybovať, či sa firemné a národné politické záujmy hladko vyrovnajú s ekologickými ideálmi.
A tak nafta má dobrú šancu prežiť súčasnú búrku, ale za predpokladu silnejšej regionálnej a segmentovej diferenciácie. Výrobcovia však musia podniknúť príslušné kroky a poučiť sa z minulosti. Ekonomické výhody by totiž nedokázali kompenzovať pokračujúce nedodržiavanie ekologických noriem.
KPMG/DT
