Keď príde kríza alebo vojna...

Autor (red) september 2018 -
Keď príde kríza alebo vojna... Pixabay

Otázkou je, či má naša vláda v oblasti krízového manažmentu nejakú ucelenú predstavu a ako vyzerá táto predstava v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.

V Goodwille dlhodobo sledujeme otázky energetickej nezávislosti Slovenska od fosílnych palív. Kriticky sme rozoberali neutešenú situáciu v tomto smere, vyvíjajúcu sa už roky. Tiež sme poukázali na nízke a relatívne zanedbateľné výsledky práce našich politikov a úradov, ktorí sú spoločne zodpovední za riešenie problému postupnej dekarbonizácie slovenskej energetiky.
Ale čo keď príde kríza alebo vojna? Ak dnes nemáme reálnu energetickú politiku, ako potom môžeme posudzovať našu situáciu v perspektíve otázky o celospoločenskom krízovom manažmente?
Do redakcie sme prizvali Ing. Alexandra Františka Zvrškovca, ktorého spoločnosti sa – okrem výskumu využívania hĺbkovej geotermálnej energie – zaoberajú aj krízovým manažmentom na celoštátnej úrovni.

 AFZ

Už viac než 25 rokov cestujete medzi Slovenskom a Švédskom. Ako tam štát reaguje na dnešnú politickú situáciu vo svete v perspektíve krízového manažmentu?
So Slovenskom sa to nedá porovnať. Kým naši politici o krízach hovoria, švédski aj reálne konajú. Príkladom je dokument, ktorý prednedávnom doručili domov každému Švédovi. Nazýva sa „Dôležitá informácia pre švédskych občanov – Keď príde kríza alebo vojna“.
V príhovore sa uvádza, že dokument – brožúru vypracoval Úrad pre ochranu spoločnosti na príkaz vlády. Cieľom je pripraviť každého občana na všetko: od vážnych nehôd cez vplyvy extrémneho počasia a kyberútoky až po vojenské konflikty. Veľa ľudí je znepokojených z neistej budúcnosti. Napriek tomu, že Švédsko je bezpečnejšie ako mnoho iných krajín, jeho vláda tvrdí, že existuje reálne nebezpečenstvo, ohrozujúce bezpečnosť a nezávislosť štátu. Tiež poukazuje na každodennú povinnosť chrániť mier, slobodu a demokraciu.
Brožúra tiež vymenúva všetky úrady, zabezpečujúce fungovanie spoločnosti. Tým najdôležitejším je však apel na každého občana o jeho individuálnej a kolektívnej povinnosti chrániť vydobyté hodnoty a pomáhať iným občanom. V závere dokumentu stojí: „Ak si pripravený, prispeješ k tomu, aby celá krajina lepšie zvládla ťažkú skúšku.“

Ťažko uveriť, že švédska vláda sa takto vážne prihovára vlastným občanom. Myslíte si, že aj slovenská vláda by mala takto konať?
Určite áno. Problém spočíva v tom, že kým Švédi svojej vláde v otázke potreby manažmentu spoločenských kríz totálne dôverujú, slovenská vláda dnes takúto dôveru Slovákov nemá.

Ako sa vláde vo Švédsku podarilo dosiahnuť takú krízovú uvedomelosť obyvateľov?
Lebo je úprimná a otvorená, keď rozpráva o tom, čo sa môže stať kedykoľvek – aj napriek tomu, že si to dnes nikto nechce pripustiť. Vláda jednoducho hovorí, že kríza je vtedy, keď spoločnosť nefunguje tak, ako sme zvyknutí. Potom vymenúva skutočnosti, charakterizujúce krízový stav:
diaľkové kúrenie nebude fungovať, problémom bude príprava a uchovanie jedla, potraviny a iný tovar nebudú v obchodoch dostupné, bude nedostatok alebo absencia vody vo vodovodnom potrubí i na toalete, nebude sa dať natankovať auto, platobné karty a bankomaty prestanú fungovať (zrúti sa platobný systém), kolektívna doprava, zásobovanie a logistika prestanú fungovať, nebude možné zohnať lieky a zdravotné pomôcky atď.
Za tým nasleduje výzva občanovi, ktorú odcitujem doslova: „Zamysli sa nad tým, ako ty a ľudia v tvojej blízkosti zvládnu situáciu, keď štandardný spoločenský servis a služby nebudú fungovať normálne.“

Švédska vláda teda aktívne komunikuje s občanmi a prenáša na nich podstatnú časť zodpovednosti za krízový manažment. Čo považuje vláda za prvoradé, aby občan robil?
V prvom rade upovedomuje občana o dôležitosti jeho osobnej pripravenosti na prichádzajúce krízy. Vyzýva ho, aby sa zamyslel nad rizikami vo svojom bezprostrednom okolí. Hrozí napr. zosun pôdy? Alebo sú blízko jeho obydlia rizikové pracoviská či priemysel, ktorý môže pri haváriách ohroziť jeho bezpečnosť? Takáto spolupráca je v priamom rozpore s konaním slovenských vlád, ktoré aktívne zatĺkajú nebezpečenstvá a občana informujú iba po škandáloch, ktoré sa prevalia vďaka novinárom.
Ešte dôležitejším prvkom občianskej pripravenosti na krízové stavy je jeho odolnosť voči falošným správam a dezinformáciám. Dokument konštatuje, že už dnes používajú štáty a rôzne organizácie falošné informácie so zámerom ovplyvniť naše hodnotové systémy. Cieľom je znížiť odolnosť a vôľu brániť sa. Vláda vyzýva občanov, aby kriticky hodnotili informácie podľa nasledujúcich otázok: Sú to fakty alebo názory? Čo je cieľom poskytnutej informácie? Kto ju vypracoval a kto odoslal? Je zdroj dôveryhodný? Dá sa informácia overiť? Ak je informácia stará, prečo som ju dostal práve teraz?
„Buď informovaný, never klebetám a nešír ich“ – to odkazuje švédska vláda svojim občanom.

Sú v tomto informačnom materiáli aj nejaké konkrétne rady obyvateľom pre špecifické situácie?
Rozoberá dva najviac očakávané scenáre. Prvým je teroristický útok, kde sú rady konkrétne a jednoduché. Druhým scenárom je vojenský konflikt. V tomto prípade sa predpokladá, že občan pozná rozdiel medzi systémom totálnej ochrany a jeho komponentmi vo forme vojenskej a civilnej obrany, a preto sa mu tento systém jednoduchou formou vysvetľuje. Takisto sa mu pripomínajú jeho povinnosti vykonávať vojenskú a civilnú obranu.
Najkonkrétnejším príkladom dobrej rady, ktorá smeruje k občianskej povinnosti, je kapitola informujúca občana o základných podmienkach prežitia. Znamená to jeho povinnosť zabezpečiť si potravu, vodu, teplo a komunikáciu. Ku každej z týchto oblastí je vypracovaný návod. Napr. pri zabezpečení potravy sa uvádza návrh štruktúry potravín, ktoré by mal občan doma skladovať už v čase mieru ako nevyhnutné zásoby.

Môžete špecifikovať niektoré položky z tohto zoznamu?
Ťažko vyberať. Možno sa však k nemu dostať a uverejniť ho, aby bolo evidentné, čo je jednou z podmienok prežitia kríz v modernej spoločnosti. Opakujem, že výzva švédskej vlády sa končí slovami: „Vzdelávaj sa a angažuj.“

(red)