Výhody robotov poznáme, ale stále sa ich obávame

Autor IVO november 2018 -
Výhody robotov poznáme, ale stále sa ich obávame Pixabay

Podľa reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky, realizovaného na vzorke 1029 respondentov starších ako 17 rokov, je naša bežná populácia v otázkach posudzovania vlastností robotov celkom dobre zorientovaná.

Prednosti a nedostatky

Za ich kľúčové výhody oproti človeku označili respondenti manuálne schopnosti, „nebiologickosť“ a ekonomickú výhodnosť. Takmer 45 % opýtaných spontánne uviedlo ako hlavnú prednosť vyšší fyzický výkon. Podľa 34 % sú to jemné motorické zručnosti a flexibilita. Ďalších 27 % považuje za výhodu neprítomnosť biologických potrieb a obmedzení. Rovnaká časť tvrdí, že roboti sú efektívnejší ako človek a šetria ľudskú prácu.
Na druhej strane prieskum potvrdil aj pomerne silné obavy z ovládnutia človeka robotmi. Tie sa prejavujú napríklad volaním po potlačení ich autonómie a „ľudských vlastností“. Až 85 % opýtaných si myslí, že robot by mal vykonávať výhradne príkazy človeka a nemal by sa rozhodovať podľa vlastnej vôle. 72 % respondentov síce súhlasí s tým, že robot by mal mať lepšie schopnosti a zručnosti ako človek, ale 58 % zároveň nesúhlasí s tým, aby mohol vedieť chápať a vyjadrovať emócie ako človek. Prevažujúca časť účastníkov (56 %) nesúhlasí ani s tým, aby sa robot svojím vzhľadom podobal na človeka alebo mal jeho rozumové schopnosti (48 %).

Kde robotov akceptujeme a kde nie

Prieskum ďalej ukázal, že slovenská spoločnosť ako celok nie je na „súžitie“ s robotmi zatiaľ dosta-točne pripravená. Väčšina (62 %) si robotov vie predstaviť iba v úlohe pomocníkov pri domácich prácach, údržbe, nakupovaní a pod. Ďalších 48 % vo forme autonómnych vozidiel, bezpilotných lietadiel, vlakov či dronov. Časť by si vedela robotov predstaviť na rôznych „mocenských“ pozíciách – v armáde ako inteligentné zbrane a systémy (44 %) alebo v oblasti bezpečnosti a poriadku (43 %).
„Oveľa horšie by roboti boli prijatí v situáciách, kde dochádza k interakciám so silnejšími a dôvernejšími medziľudským vzťahmi. V obchode, službách, administratíve, oblasti zábavy, pri práci a vzdelávaní či v sociálnych službách by roboti prekážali až dvom tretinám respondentov“, hovorí analytik a autor štúdie Marián Velšic.
Najcitlivejšie sú vnímané životné situácie, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva a rodiny. Roboti nasadení v zdravotníctve (napr. ako lekári a zdravotníci alebo zariadenia na medicínske úkony a operácie) by prekážali až 70 % respondentov. S najväčším odmietaním robotov sa možno stretnúť pri opatrovaní detí. Až pre 84 % opýtaných sú v tejto sfére jednoducho neprijateľní. „Všeobecne platí, že čím viac sú životné situácie založené na dôvernejších sociálnych vzťahoch a zasahujú do bazálnych ľudských hodnôt, tým väčší dištanc od robotov si udržiavame“, dodáva M. Velšic.
Akceptovanie robotov v rôznych životných situáciách je podľa očakávania diferencované podľa sociálno-demografického statusu respondentov. Najvýznamnejšie sa ukázali medzigeneračné rozdiely. Mladšia generácia má v otázkach fungovania a nasadenia robotov v bežnom živote všeobecne liberálnejší prístup, staršia generácia je konzervatívnejšia.

Interakčné otázky a problémy

Potenciálnym problémom budúcnosti sa ukazuje aj komunikácia robot – človek. Ak by sa napr. respondenti dostali do situácie, kedy by museli komunikovať (ľudským jazykom) s nejakým robotom, iba 7 % tvrdí, že by sa k nemu správali rovnako ako k človeku. Naopak, väčšina (62 %) by sa k nemu správala ako k stroju – teda ako k niečomu umelému. Ďalších 31 % by nevedelo ako sa správať, resp. si takú situáciu vôbec nevie predstaviť.
Prevažne negatívne by ľudia reagovali aj pri inom type interakcie – pri prijímaní príkazov od robotov. Iba pre 27 % by bolo prijateľné, keby im robot určoval, čo majú alebo môžu urobiť (napr. pri nejakej bezpečnostnej kontrole, v práci, v doprave a pod.). Naopak, s podriadením sa vôli robota by mala väčšina (67 %) problém.
Negatívneho dopadu robotizácie napr. v oblasti zamestnania sa však bežní ľudia príliš neobávajú. Iba 36 % ekonomicky aktívnych očakáva, že o približne 20 rokov bude na pracovnej pozícií, ktorú vykonávajú, nasadený robot. Naopak, až 59 % si myslí, že k takémuto scenáru nedôjde. Ani obavy zo straty zamestnania nie sú zatiaľ vysoké – vyslovilo ich iba 28 % opýtaných.
Svoje robotmi „nenahraditeľné“ zručnosti si uvedomujú najmä respondenti pracujúci na špičkových pracovných pozíciách (lekári, pedagógovia, právnici, vedci, analytici, informatici, umelci, manažéri). Viac ako tri štvrtiny z nich sa straty zamestnania v súvislosti s robotizáciou neobávajú.

IVO

Partneri

egoodwillmarketingovowustenrotSOPK