Montáž vzduchotechnických systémov má rad dôvodov. Primárnym je, samozrejme, zabezpečenie dostatočného množstva čerstvého vzduchu – čo je nielen pocitová záležitosť, ale aj skutočnosť normatívne daná predpismi. Dôležitým ekonomickým motívom sú úspory energií pri využití tepla odpadného vzduchu na ohrev privádzaného čerstvého vzduchu.
Systém sa často využíva v budovách umiestnených pozdĺž hlučných komunikácií, kde otvorené okná rušia pri práci či rokovaní, a tiež tam, kde je filtrovanie vstupného vzduchu nevyhnutné s ohľadom na silnú dopravnú premávku či inak znečistené ovzdušie. Pomáha i pri uzavretých obálkach energeticky úsporných stavieb alebo zateplených revitalizovaných objektov, kde v dôsledku vlhkosti a nedostatočného prirodzeného vetrania môžu v interiéroch vznikať plesne. Existujú však aspekty, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné, napriek tomu nás často sprevádzajú.
Pozor na CO2 i VOC
Podľa odborníkov potrebuje dospelý človek prívod 25 m3 čerstvého vzduchu. Tento objem by mal postačovať, aby koncentrácia oxidu uhličitého vo vzduchu nepresahovala 1 000 ppm (z anglického parts per million, čiže v tomto prípade počet častíc CO2 v milióne častíc vzduchu). Pokiaľ je prívod čerstvého vzduchu nižší, koncentrácia CO2 rastie nad uvedenú hranicu, dochádza k únave – a tým i k zníženiu pozornosti a pracovného nasadenia. Špecialisti odhadujú, že pri tzv. vydýchanom vzduchu (kedy obsah CO2 prekročí hodnotu 1 500 ppm) dochádza k poklesu pracovnej výkonnosti až o 30 %. Dlhodobý pobyt zamestnancov v málo vetraných priestoroch môže mať i zdravotné dôsledky a spôsobovať častejšiu či chronickú telesnú indispozíciu – s dôsledkom vyššej pracovnej neschopnosti. Takáto situácia už môže znamenať reálny ekonomický dopad na prosperitu firiem.
VOC (z anglického volatile organic compound – prchavé organické zlúčeniny) sú schopné v prítomnosti slnečného žiarenia reagovať s oxidmi dusíka za vzniku látok, ktoré môžu poškodzovať ľudské zdravie alebo ozónovú vrstvu atmosféry. VOC sú teda škodlivé látky o. i. spôsobujúce tzv. syndróm chorých budov. Sú obsiahnuté v budovách ako takých – v stavebných materiáloch a hmotách, podlahových krytinách, nábytku, ale i kancelárskych potrebách, napr. v náplniach tlačiarní a kopírok. Priebežne sa uvoľňujú do vzduchu; preto je nutné vetrať i v čase, kedy v kanceláriách nik nie je. Pôsobenie týchto látok je výrazne rizikovejšie než vyššia koncentrácia CO2, lebo sú opísané aj ich karcinogénne účinky.
Akú zvoliť technológiu
Najjednoduchším vzduchotechnickým systémom sú ventilátory s priamym prívodom vzduchu do miestností, príp. ventilátory napojené na ventilačný rozvod. Tento systém je z hľadiska investícií najpriaznivejší, prevádzkové náklady sú však najmä v zimnom období vysoké. Preto často dochádza k situácii, že prevádzkovatelia obmedzujú ventiláciu na nevyhnutne nutnú dobu.
Sofistikovanejším riešením je montáž rekuperačných jednotiek. Tieto zariadenia môžu byť vybavené pasívnymi výmenníkmi, napr. doskovými alebo rotačnými. Vyššia trieda rekuperačných jednotiek funguje na princípe aktívnej rekuperácie. Tieto jednotky zaistia efektívne vyvetranie pri významnej úspore tepla a celkových prevádzkových nákladov. Pracovníkom navyše prinášajú benefit možnosti chladenia interiérov a prevádzkovateľom budov ohrev teplej vody s minimom nákladov.
Technológia aktívnej rekuperácie umožňuje celkom oddeliť prívodný a odpadný vzduch, a tým stopercentne vylúčiť jeho miešanie. Tieto špeciálne jednotky nachádzajú uplatnenie v špecifických potravinárskych či chemicko-technologických prevádzkach a zdravotníckych zariadeniach.
Správne dimenzie dané projektom vzduchotechnických rozvodov a možnosť výberu zo širokej škály vetracích jednotiek umožňujú každej budove správne fungovať.
David Koranda, konateľ
Nilan, s.r.o.
