SR nemá strategický záujem o rozvoj OZE

Autor Alexander František Zvrškovec júl 2019 -
SR nemá strategický záujem o rozvoj OZE Pexels

Máme tu celospoločenskú objednávku pod názvom Dekarbonizácia energetického systému EÚ. Tento proces vytvára sériu výziev v oblasti vedeckej, spoločenskej a komerčnej.

Do tohto procesu sa aktívne zapája združenie ATASAC (Advanced Technology and Science Applications Centre), ktoré organizuje právnické osoby zaoberajúce sa aplikovaným výskumom a výrobou zariadení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Naši členovia podľa vlastného uváženia spolupracujú v rôznych výskumných aj komerčných projektoch, cieľom ktorých je využitie OZE. Podporujeme tiež zapájanie sa slovenských vedcov a podnikov do nadnárodných výskumných a komerčných aktivít.

Hlavné smery činnosti

Členovia ATASAC sa venujú výskumu v troch oblastiach. Prvou je získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, konkrétne zo slnečného žiarenia. Možno z pohľadu celosvetového významu je špičkou výskum tzv. tepelno-elektrického tandemu. Má za cieľ umožniť lokálnu výrobu tepla a elektriny. Systém je prepojiteľný na diaľkové rozvody tepla, ako aj na elektrickú sústavu krajín EÚ. Tepelná strata systému pracuje na úrovni 500 °C, elektrická kapacita na úrovni 3 MWh. Koordinátorom výskumu je Prefa Alfa a. s. a partnermi sú Ústav anorganickej chémie SAV, TSÚS, STU BA, Trenčianska univerzita A. D. a iní.
Druhou oblasťou sú systémy pracujúce na základe povrchovej geotermálnej energie. Naši členovia vyvíjajú a skúmajú možnosť odberu a sezónneho uskladnenia energie v tzv. veľkoplošných štrbinových výmenníkoch a v dutých energetických pilótach. Vytváranie štrbinových výmenníkov je unikátny výskum realizovaný spoločnosťou VUNAR a. s. Štrbiny sa vytvárajú pomocou nerotačných nástrojov využívajúcich vysokonapäťové pulzy na rozrušovanie hornín. Výskumu sa zúčastňuje ZTS Inmart a. s., ktorá vyvinula unikátnu metódu penetrácie zemskej kôry a má uzavretú zmluvu o vedecko-technickej spolupráci s Tomskou univerzitou v Ruskej federácii. Partnermi výskumu sú Geofyzikálny ústav SAV, STU BA a ďalší.
Treťou je oblasť hĺbkovej suchej geotermálnej energie. Výskum je vedený spoločnosťou ZTS Inmart, ktorá, ako jediná na svete, už viac ako desať rokov skúma koncept tzv. energetickej šachty. V rámci tohto výskumu boli vyvinuté zariadenia na hĺbkový prienik zemskou kôrou. Sú svetovým unikátom a vyrobené spoločnosťou VUNAR. V tejto oblasti spolupracujú naši členovia s univerzitami vo švédskej Uppsale a EHT vo švajčiarskom Zürichu.

Ďalšie sféry záujmu

Z technického hľadiska je získanie energie iba otázkou efektívnosti dostupných riešení. Problémom sa dnes javí krátkodobé a dlhodobé uskladnenie takejto energie. Naši členovia na Slovensku a ich partneri v zahraničí skúmajú a vyvíjajú systémy pre lokálne a centrálne uskladnenie energie tak vo forme tepelnej, ako aj elektrickej. V oboch prípadoch je cieľom výskumu záchrana investícií do rozvodných sietí pri legislatívne vynútenom odstavení centrálnych zdrojov energie a ich nahradení decentralizovanými zdrojmi.
Chcem zdôrazniť, že združenie ATASAC nie je nepriateľom jadrovej energetiky. Je len nepriateľom amaterizmu nekompetentných politikov, pozdvihnutého na energetickú a výskumnú stratégiu. Veď naši členovia sa venujú aj optimalizácii jadrového paliva a procesom efektívnejšieho spracovania uránových zdrojov. Lebo jadro tu je a bude, ale energetický systém Slovenska predstavuje podstatne viac.

Spasí nás jadro?

Čo sa dnes považuje za OZE? Európska únia pred časom prijala tzv. SET plán (Strategické energetické technológie), ktorý odzrkadľuje náš dnešný pohľad na to, čo je obnoviteľné – nie z pohľadu fyziky, ale energetickej politiky. V tomto dokumente je identifikovaných päť možných energetických zdrojov, ktorých zvýšeným využívaním chce EÚ nahradiť svoju závislosť od fosílnych palív. Okrem slnka, vody, vetra a geotermálnej energie je medzi nimi aj energia jadrová. Tento zdroj síce ťažko definovať ako obnoviteľný, ale z dôvodu jeho klimatickej neutrality a vysokej energetickej účinnosti bol znovu zaradený do zoznamu možných energetických „spasiteľov“ v budúcnosti.
Jadro má však ešte veľa nedoriešených problémov, o ktorých naši politici a zodpovední úradníci mlčia. Dodnes sme nevideli reálne účtovníctvo, ktoré by odhalilo skutočný stav investičných nákladov na jadrové elektrárne a aspoň nejaké zdôvodnenie, prečo je to tak. Slovensko nemá vyriešené finálne uskladnenie jadrového odpadu a určite neprezradím žiadne tajomstvo, keď poviem, že jadrový odpad, uložený v betónových kontajneroch na otvorených skládkach, je zdrojom priebežného úniku rádioaktívnych plynov. Žiaľ, pokus o výskum plynonepriepustného betónu stroskotal za ministrovania pána Plavčana na korupcii vo výskumnej agentúre. Politická zodpovednosť za tento stav v oblasti energetiky je jednoznačne v rukách Smeru.

Dnešná energetická politika SR

Je smutným obrazom nízkej kompetencie tých, ktorí za ňu zodpovedajú. Jednostranne sme sa zamerali na jadro, ktoré určite môže byť dočasným riešením, ale posúva nás do rizík spojených s nevyváženým a centralizovaným energetickým mixom.
Rozvoj elektromobility v najbližších desiatich rokoch predpokladá rozsiahle investície do rozvodných sietí. A tak sa vlastníci elektromobilov musia pripraviť na drastické zvýšenie cien elektriny. Zvýšenie nákladov na mobilitu pracovnej sily, dopravu a priemyselnú výrobu určite zníži konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky.
Od 1. 1. 2019 platí v EÚ nový štandard pre meranie škodlivého oxidu uhličitého vypúšťaného osobnými autami – WLTP (Worldwide Harmonized Light Vehicle Test Procedure). Dovtedajší štandard NEDC, založený na odhadoch jazdných schopností vodiča, umožňoval automobilkám nasadiť do svojich štatistík nereálne čísla. Základom nového štandardu sú presné metódy technického merania týchto emisií. Výsledkom je smutný poznatok, že automobily vypúšťajú o 33 percent viac CO2 ako automobilky doteraz uvádzali.
Keď je to zlé v oblasti produkcie elektriny, tak z hľadiska životného prostredia a klimatickej zodpovednosti je to ešte horšie v oblasti výroby teplej úžitkovej vody. Tu je naša závislosť od fosílnych palív taká veľká, že o energetickej politike sa sotva dá hovoriť.

Čo by sa malo zmeniť

V prvom rade by sme si mali priznať politické zlyhanie v tomto smere. Následne by sa mala urobiť inventarizácia reálneho stavu a zadefinovanie optimálneho modelu energetického systému, ktorý Slovensku zabezpečí energetickú nezávislosť a bezpečnosť. Tento proces by mal byt transparentný a jeho výsledok zakotvený naprieč politickým spektrom. Energetický model budúcnosti by mal byť postavený na stratégii decentralizovaného využívania OZE v kombinácii s už vybudovanými záložnými zdrojmi. Takáto ambícia by mala byť podporená strategickými investíciami do domáceho výskumu a vývoja nových technológií v oblasti energetiky.
Treba tiež urýchlene zmeniť hodnotiace kritériá tzv. strategického výskumu. Dnes podporované oblasti odzrkadľujú vecnú a časovú nereálnosť výskumu napr. v oblasti spracovania železa či gumárskych výrobkov. Alebo iná vec: Ministerstvo školstva vo svojich najnovších hodnotiacich kritériách o. i. chce dávať pozitívne body napr. za prilákanie v zahraničí pracujúcich slovenských vedcov nazad na Slovensko! Pritom stratégiou moderných štátov (a v nich žijúcich jednotlivcov) je snaha dostať sa do špičkových vedeckých tímov – bez ohľadu na to, o ktorú časť sveta ide. Naozaj chce rezort školstva míňať verejné prostriedky na aktívne rozbíjanie tejto nadnárodnej kontaktnej siete slovenského výskumu a vývoja?

Nedostatok kontinuity

Čo vlastne prekáža realizácii energetického systému založeného na OZE? Najväčším problémom je nedostatok kontinuity slovenskej energetickej politiky v neustále sa meniacich podmienkach globálnych aj lokálnych. Určite sme jedinou krajinou EÚ, ktorá vo svojom strategickom pláne pre vedu a výskum, ako aj pre rozvoj vlastného hospodárstva, nejaví záujem o rozvoj využívania OZE a ani o rozvoj súvisiaceho priemyslu. Európska únia vidí tento sektor ako strategický, ale našim ministrom školstva i hospodárstva akoby niekto „sedel na kábli“…
Neviem si predstaviť inú krajinu, kde by bolo možné, aby bývalý minister školstva, ktorý vystupoval ako poradca súkromnej školy (táto v rámci predchádzajúceho hodnotenia strategického výskumu dostala viac ako tridsať miliónov eur!), sa následne po svojom vynútenom odstúpení stal rektorom tejto školy. Ešte väčším paradoxom je, že nová ministerka – údajne s cieľom zabezpečenia kontinuity – využíva tohto človeka ako osobného poradcu. O tom, o akú kontinuitu ide, nás ministerka presvedčila v decembri minulého roka.

Ing. Alexander František Zvrškovec, predseda
Združenie ATASAC