Šesť z nich bolo udelených na základe štatistického spracovania dát o hranosti skladieb v médiách, na verejných podujatiach a hlásení o predajoch zvukových nosičov. Štyri honorárne ceny udelila Dozorná rada SOZA významným osobnostiam slovenskej hudobnej kultúry.
Štatistické ceny
Najhranejšou skladbou minulého roka sa stala pieseň Words autorskej trojice Peter Graus, Tomáš Zubák a Emma Drobná, ktorá zvíťazila v tejto kategórii aj pred rokom – s hitom Smile. Po tretí raz v histórii sa stalo, že ocenenie získala pesnička naspievaná v angličtine. Cenu pre skladateľa najhranejších hudobných diel šiestykrát za sebou a celkovo siedmykrát získal Ivan Tásler, líder skupiny IMT Smile. V ďakovnej reči ju symbolicky venoval svojmu kolegovi medzi nominovanými, Petrovi „Ďuďovi“ Dudákovi, ktorý zomrel v auguste tohto roka. Jeho dlhoročný spolupracovník Vlado Krausz získal cenu pre textára najhranejších hudobných diel, a rozšíril tak svoju doterajšiu zbierku cien na šesť.
Víťazstvá z predchádzajúceho ročníka obhájili Celeste Buckingham v kategórii najúspešnejší mladý autor (do 25 rokov), ako aj Rádio Sity, ktoré štvrtý raz za sebou získalu cenu pre rádio s najvyšším podielom domácej tvorby vo vysielaní. Najúspešnejším zvukovým nosičom sa stal minuloročný album rappera Kaliho Dovi dopo, ktorý bol vydaný na jeho vlastnej značke Kali Records.
Honorárne ceny
Za významný podiel uvádzania domácej tvorby v zahraničí ju získal Richard Müller, ktorý prítomným poďakoval prostredníctvom videopozdravu. Na pódiu ho zastúpili jeho životná partnerka Vanda Wolfová i osemročný syn Markus.
Do Zlatej knihy SOZA (cena pre nežijúcich autorov) boli zapísaní Frico Kafenda a Marek Brezovský. Ocenenia si prevzali rodičia Mareka Brezovského Viera a Ali, ako aj jeho sestra Mirka. V prípade Frica Kafendu jeho dedičov na pódiu zastúpila pani Darina Halašová.
Veľkú cenu SOZA získal a z rúk predsedu Dozornej rady Matúša Jakabčica si ju osobne prevzal Vladimír Bokes.
V programe galavečera, ktorý moderovala Vera Wisterová, naživo vystúpili speváčky Celeste Buckingham a Eva Šušková, klavirista Ivan Šiller, ďalej Oskar Rózsa, Kali a IMT Smile. Ocenení si odniesli bronzovú plastiku Eurydika, dielo sochárky Jany Brisudovej.
Frico Kafenda (2. 11. 1883 – 3. 9. 1963)
Pred rokom 1918 pôsobil ako dirigent, klavirista a korepetítor vo viacerých nemeckých operetných divadlách. Po vzniku Československa sa stal dlhoročným riaditeľom, pedagógom klavírnej hry a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave. V náročných podmienkach permanentného nedostatku financií sa podstatnou mierou zaslúžil o udržanie chodu školy a systematicky sa staral o odborný rast študentov. Vychoval mnohých významných slovenských klaviristov; jeho žiakom bol aj hudobný skladateľ Eugen Suchoň. Ťažiskom jeho hudobnej tvorby sú komorné inštrumentálne a piesňové skladby. K najvýznamnejším patria Štyri piesne pre vysoký hlas a klavír, Tri piesne pre mužský hlas a klavír na verše Jána Smreka. Zo zborovej tvorby sú to Tri mužské zbory na texty a nápevy slovenskej ľudovej poézie.
Marek Brezovský (15. 4. 1974 – 22. 6. 1994)
Je najmladším autorom, ktorý získal túto poctu. Po absolvovaní bratislavského konzervatória až do svojej predčasnej smrti študoval kompozíciu na VŠMU u prof. Vladimíra Bokesa. Svoju skladateľskú všestrannosť dokázal uplatniť v najrozličnejších žánroch – od punku v skupine Avanavany cez rockové formy vo formácii Art M Trio až po vážnu hudbu v rámci ním už na konzervatóriu vytvoreného Súboru súčasnej hudby. Napriek krátkemu životu po ňom ostalo množstvo výnimočnej hudby, ktorú nové generácie objavujú vďaka systematickej práci jeho otca Aliho Brezovského a blízkeho priateľa a spolužiaka Oskara Rózsu. Album Hrana s jeho kompozíciami, divácky veľmi úspešne turné k nemu, ako aj štyri filmy Patrika Lančariča o M. Brezovskom sú verejným potvrdením jeho výnimočnosti.
Vladimír Bokes
Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej vážnej hudby. Študoval na bratislavskom konzervatóriu skladbu a hru na violončelo. V rokoch 1965 až 1970 študoval skladbu na VŠMU v Bratislave. Je autorom niekoľkých desiatok hudobných diel. Okrem komponovania sa venoval aj prednáškovej činnosti – na hudobných školách v Prahe, Brne, Ostrave, Viedni, Londýne, Ríme a Odese. Upravil skladby Jána Levoslava Bellu, Mikuláša Schneidera-Trnavského a Dezidera Kardoša. V roku 2003 zrekonštruoval operu Krútňava od E. Suchoňa do pôvodného znenia. Jeho tvorbu ovplyvnila poetika Druhej viedenskej školy, dodekafónia a serializmus, ako aj technológie povojnovej avantgardy. Aj neskôr ostal verný racionálnym metódam kreovania hudobného materiálu. V hľadaní vlastnej cesty postupne dospel od polyrytmie, polymetrie až k aleatorike, pričom jednotiacim prvkom v jeho kompozíciách sa stal princíp zlatého rezu, Fibonacciho rad, ktorý aplikuje na horizontálny i vertikálny parameter hudobného diela. Skladateľská orientácia na technológie avantgardnej „západnej hudby“ spôsobila, že verejné i rozhlasové predvádzanie jeho tvorby bolo v osemdesiatych rokoch zakázané. Významná je jeho dlhoročná pedagogická činnosť; od roku 1993 pôsobí ako profesor na VŠMU.
AČ