Nenápadné senzory

Autor Roman Čupka október 2019 -
Nenápadné senzory Pixabay

Miliardy snímačov pripojených na internet prinášajú benefity firmám, verejným službám i jednotlivcom, no bez adekvátneho zabezpečenia sa môžu poľahky zmeniť na nebezpečnú zbraň.

Internetová konektivita dnes neodmysliteľne patrí k väčšine počítačov či smartfónov. No ich počet je iba zlomkom z toho, koľko senzorov a rozličných domácich i priemyselných zariadení pribudne do globálnej počítačovej siete v najbližších rokoch. Vstupujeme do sveta internetu vecí (IoT – Internet of Things), kde bude do siete pripojené – obrazne povedané – všetko, na čo sa pozrieme.
Podľa analytikov agentúry Gartner bude mať moderná domácnosť do roku 2022 stovky IoT zariadení, pričom o väčšine z nich majiteľ nebude ani vedieť. Nejde však iba o naše domovy.

Snímače kam oko dovidí

Senzormi s konektivitou začínajú disponovať aj budovy, ktoré na základe zozbieraných dát dokážu autonómne reagovať na rozličné stavy a udalosti – či už z hľadiska komfortu, alebo bezpečnosti. Snímače umožňujú monitorovať procesy vo fabrikách v doteraz nebývalých detailoch, a tým posúvať hranice efektívnosti a kvality výroby. Doposiaľ nepoznanú viditeľnosť vnášajú aj do logistiky, kde slúžia na monitorovanie lokality a množstva parametrov prepravovaného tovaru.
Senzory samy o sebe nie sú žiadnou novinkou, ale vďaka poklesu cien, dostupnosti internetovej konektivity a výpočtového výkonu možnosti ich využitia dramaticky rastú. Preto sa začínajú objavovať v pouličných osvetleniach, vo vodných potrubiach či v kontajneroch na odpad. To umožňuje nielen obmedziť spotrebu energií alebo plytvanie vodou, ale aj zvýšiť inteligenciu miest a v konečnom dôsledku komfort i kvalitu života ich obyvateľov.

Ako začať

Firmy, ktoré zvažujú nasadiť IoT technológie, no nevedia, ako začať, si musia v prvom rade ujasniť, aké prínosy chcú dosiahnuť. Futurológ a strategický poradca Bernard Marr zhrnul päť základných spôsobov, ako môžu podniky využiť plejádu senzorov a zariadení zbierajúcich dáta.
Prvým je zlepšenie manažérskeho rozhodovania na základe analýz dát z internetu vecí, druhým lepšie spoznanie zákazníkov prostredníctvom ich preferencií a správania v digitálnom svete. Tretí predstavuje vývoj nových produktov a služieb, postavených na dátach z IoT sveta (napr. výrobca poľnohospodárskych strojov John Deere cez digitálnu platformu pomáha farmárom spravovať stroje a spracúvať údaje o produkcii a prevádzke s cieľom zlepšiť ich hospodárenie). Vo štvrtom prípade ide o optimalizáciu a automatizáciu prevádzky – či už fabrík, alebo firiem ako Uber, ktoré na základe zberu dát o ponuke a dopyte upravujú ceny. Piatou možnosťou je monetizácia dát zhromaždených z IoT prostredia, napr. predaj tretím stranám na marketingové účely.

Podceňované riziká

Prísľub zmien, ktoré všadeprítomné senzory a pripojené prístroje prinesú, je obrovský. Menej sa však hovorí o potenciálnych rizikách. Organizácie ktoré chcú využiť IoT technológie, musia zvážiť aj etické a legislatívne aspekty, predovšetkým ak zbierajú osobné údaje.
No najdôležitejšie sú pomerne jednoduché možnosti zneužitia nových prvkov pripájaných na internet. Senzory v budovách a rozvodnej infraštruktúre, ako aj množstvo zariadení v domácnostiach, kancelárskych a priemyselných budovách (napr. bezpečnostné IP kamery, klimatizácie, termostaty) bývajú totiž chronicky zle zabezpečené a poľahky sa dajú zneužiť na kybernetické útoky. Ich cieľom býva nielen zahltiť a odstaviť vybrané webové služby či internetovú konektivitu, ale aj preťažiť a odstaviť celú elektrickú sieť v určitom regióne. Nová štúdia Ponemon Institute ukazuje nárast prípadov kompromitovania dát, ku ktorých dochádza pre zle zabezpečené IoT prístroje a zariadenia. Podľa nej firmy nerobia dosť pre prevenciu a zastavenie týchto hrozieb – napriek tomu, že útoky sú v porovnaní s rokom 2017 o vyše 25 % početnejšie.
Na ochranu budeme potrebovať viacvrstvové systémy – aj také, ktoré sa dokážu samy učiť a prispôsobovať novým, neznámym typom hrozieb. Nástroje s prvkami umelej inteligencie by mali vedieť odhaľovať nebezpečné aktivity a intuitívne, bez manuálneho zásahu, reagovať napr. odpojením koncových zariadení zo siete alebo izolovaním komunikačných tokov či útočníka.

Roman Čupka, principal consultant CEE
Flowmon Networks