Nová metóda razenia

Autor (red.) november 2019 -
Čelný pohľad na zariadenie TBS Čelný pohľad na zariadenie TBS archív VUNAR

Spoločnosť VUNAR, a. s., vznikla transformáciou pôvodného Výskumného ústavu náradia v Nových Zámkoch a v súčasnosti je privátnou výskumnou organizáciou s globálnou pôsobnosťou.

Táto slovenská spoločnosť sa aktívne a úspešne zúčastňuje na medzinárodnom aplikovanom výskume. Jej doposiaľ najväčším úspechom je získanie výskumnej objednávky od nadnárodného konzorcia na testovanie raziaceho zariadenia TBS (Tunnel Boring System), ktoré umožní konštrukciu šácht a tunelov v zemskej kôre. V tejto súvislosti sme položili zopár otázok predsedníčke predstavenstva spoločnosti pani Alexandre Suchoňovej.

Odkedy sa vaša spoločnosť zaoberá aplikovaným výskumom?
Od svojho založenia v roku 1971. V našej duševnej databáze máme niekoľko tisíc technických riešení a vynálezov. Ostatných desať rokov sa náš výskum koncentruje na oblasť obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Aké sú jeho ciele?
Zameriavame sa na riešenie technických výziev spojených s celosvetovou iniciatívou proti globálnemu otepľovaniu, znečisťovaniu ovzdušia i morí a rastúcemu nedostatku dostupných prírodných zdrojov. Až keď si uvedomíme, že sme súčasťou týchto problémov, môžeme sa stať aj súčasťou ich riešenia. Uvedomenie si problému spočíva v poznatku – napríklad o tom, že Bratislava znečisťuje ovzdušie v rozsahu cca 2,5 mil. ton CO2 ročne a že pritom z obnoviteľných zdrojov pochádza menej než 1 % použitej energie. Dá sa teda povedať, že sme nezodpovednou a špinavou súčasťou tohto sveta.
Náš priemyselný výskum je v prvom rade zameraný na hľadanie riešení, umožňujúcich dekarbonizáciu energetického systému v globálnej perspektíve. Už vyše 10 rokov sa podieľame na projekte uskutočniteľnosti konštrukcie tzv. energetickej šachty. Primárnym cieľom je využitie hĺbkovej geotermálnej energie, sekundárnym využitie prírodných surovinových zdrojov vo veľkých hĺbkach (deep mining) a tiež vytváranie bezpečných úložísk jadrového odpadu.

Môžete bližšie opísať vaše výskumné metódy?
Výskum realizujeme v troch rovinách. Základom prvej je vlastná technická stratégia. Cieľom sú konkrétne výrobky a služby, ktoré budeme v budúcnosti poskytovať našim zákazníkom. Druhou rovinou je spolupráca s inými partnermi. Títo majú konkrétny záujem o niečo, čo ovládame my – a my zasa o niečo, čo vedia oni. Táto spolupráca prebieha na národnej i nadnárodnej úrovni. Treťou rovinou je výskum na priamu objednávku zákazníka, najčastejšie inej výskumnej organizácie. Tu už máme aj prvé lastovičky vo forme výskumu priamo pre podniky, ktoré chcú radikálne znížiť svoje náklady na energiu a zároveň prispieť k tomu, aby naša planéta prežila.

Suchonova portret na web A. Suchoňová

Ako sa pozeráte na Slovensko v perspektíve snahy a stratégie EÚ dekarbonizovať energetický systém?
Najprv chcem pripomenúť, že dôvodom dekarbonizácie je snaha EÚ zabrániť globálnemu otepľovaniu – a tým aj blížiacej sa prírodnej katastrofe, ktorej rozmery si väčšina z nás stále neuvedomuje. Napriek sľubom, ktoré dala slovenská vláda Únii, môžeme byť pokojne označení aj za sabotérov európskych snáh v tejto oblasti. Túto skutočnosť potvrdil nedávno aj Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej záverečnej správe „Podpora vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky s dôrazom na zachovanie dlhodobej udržateľnosti verejných príjmov“, zverejnenej v júli. Upozornil v nej aj na riziko nesplnenia národného cieľa SR v oblasti zmeny klímy a energetiky, ktorým je dosiahnutie 14-percentného podielu OZE na celkovej spotrebe energie v roku 2020.
Priamu zodpovednosť za tento stav nesú ministerstvá školstva a hospodárstva, ktoré nedokázali zabezpečiť dostatočný výskum a realizáciu priemyselných inovácií v oblasti OZE. Spoluzodpovedným je i ministerstvo životného prostredia, ktoré si určite uvedomuje obrovský rozdiel medzi sľubmi a realitou, v ktorej sa SR nachádza. Ak sa táto situácia v dohľadnej dobe nezmení, EÚ bude musieť pravdepodobne uvažovať o legislatívnych zmenách s cieľom vyvodiť nielen ekonomickú, ale aj osobnú zodpovednosť za škody na životnom prostredí, spôsobené pasivitou alebo nízkou kompetentnosťou v členských štátoch.

Kde vidíte hlavnú príčinu takéhoto konania našich úradov, ktoré v konečnom dôsledku poškodzuje i slovenskú ekonomiku?
Slovensku dnes predovšetkým chýba politická ambícia pre oblasť OZE. Podcenenie tohto problému ho doviedlo k tomu, že nemá ani schopnosť alokovať európske zdroje do tejto oblasti. Štátna štruktúra slovenského výskumu sa dnes slepo riadi dokumentom RIS3 z roku 2013, ktorého ambíciou bola tzv. inteligentná špecializácia. Niekomu sa podarilo vybrať a vláde predložiť na schválenie materiál, podľa ktorého sa slovenský priemysel a veda vydali „spätným chodom“ do priemyselnej histórie. Svojím zameraním na hospodárske oblasti s nízkou pridanou hodnotou a vysokou konjukturálnou citlivosťou vytvoril tento dokument pre moderný slovenský výskum a priemysel domácu prekážku, ktorá ich stále viac a viac izoluje od svetových realít.
Slovenské školstvo sa násilne koncentruje na výskum v neperspektívnych oblastiach a výskumné projekty, ktoré sa predkladajú na hodnotenie, sú umelými konštrukciami pre financovanie mŕtvych inštitúcií – a často pochybných politicko-priemyselných štruktúr. Príkladom môže byť výzva ministerstva školstva za ministra Plavčana. Z pôvodného zámeru financovania výskumných centier, vytvorených v predchádzajúcom období, sa ustúpilo v prospech financovania čohokoľvek, čo unesie patričné všimné.

Môžete uviesť konkrétny príklad z vašej výskumnej reality?
VUNAR je členom združenia ATASAC, ktoré združuje právnické osoby zaoberajúce sa aplikovaným výskumom v oblasti OZE. Priebežne vyhodnocujeme konanie slovenských orgánov, ktoré sprostredkúvajú európske peniaze v prvom rade do výskumu a priemyselných inovácií.
Naša spoločnosť si napr. minulý rok podala žiadosť o nenávratný finančný príspevok cez Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Zámerom tejto projektovej žiadosti a cieľom priemyselného výskumu našej spoločnosti je revolučná zmena postupov vytvárania otvorov v zemskej kôre pomocou elektrických pulzov. Generátor týchto pulzov má byť inštalovaný na už jestvujúcom svetovo unikátnom zariadení, ktoré VUNAR vyvinul v inom výskumnom projekte na úrovni laboratórneho zariadenia. Udialo sa to na pôde poprednej európskej univerzity, ktorá je ochotná zapožičať ho našej firme na výskumné účely.

Bola táto vaša žiadosť úspešná?
Hodnotenie projektu zastavili ešte skôr, ako boli menovaní hodnotitelia – a to z formálneho dôvodu. V predmetnej výzve totiž MH SR vyžadovalo začatie verejného obstarávania (VO) už pri podaní žiadosti. Naša spoločnosť teda začala proces VO s cieľom stanoviť trhovú, reálnu cenu prenájmu výskumného zariadenia v rokovacom konaní podľa zákona o VO. Dokonca sa pokúsila (podľa príručky MH) uskutočniť aj prieskum trhu, účelom ktorého malo byť odhadnúť budúcu rozpočtovú položku obstarania výskumného zariadenia. Žiaľ, prieskum podľa spomenutej príručky nie je možný, pretože žiaden trh pre dané zariadenie ešte neexistuje. O tejto skutočnosti sme, samozrejme, ministerstvo informovali. V rámci dialógu sme mu tiež oznámili, že nemôžeme nájsť žiadneho experta, ktorý by posúdil, či nájom predmetného zariadenia od univerzity je primeraný alebo nie. Napriek skutočnosti, že sme vykonali všetko, čo v danej situácii a podmienkach bolo možné, MH SR konanie zastavilo – pretože spoločnosť vraj nepostupovala v súlade s ich príručkou!
Ja som, naopak, toho názoru, že konanie ministerstva nie je v súlade so záujmami slovenského hospodárstva ani so záujmami EÚ, ktoré sú vyjadrené v dokumente SET Plan (Strategické energetické technológie). Takéto konanie narúša výskumné a priemyselné hodnoty v oblastiach budúcej energetickej nezávislosti SR. Je tiež obštrukciou na snahy EÚ dosiahnuť počas výskumu technickú nadradenosť na svetovom trhu v segmente energetických technológií.

Účasť spoločnosti VUNAR na výskume raziaceho zariadenia TBS je bezpochyby doteraz najväčším uznaním slovenského priemyselného výskumu. Môžete nám prezradiť niečo z tejto oblasti?
V partnerstve so spoločnosťou ZTS Inmart, a. s., už vyše 10 rokov pracujeme na vývoji technického systému, ktorý by ľudstvu umožnil kontrolovaný prienik do veľkých hĺbok zemskej kôry. Testujeme niekoľko stratégií takéhoto prieniku a TBS umožňuje verifikáciu ďalšej z nich. Súčasťou nášho výskumu je aj zriadenie vlastného výskumno-testovacieho pracoviska v škandinávskom žulovom masíve, kde praktické skúšky našich zariadení realizujeme už dlhodobo. Naše skúsenosti a výskumná kapacita boli dôvodom, prečo nadnárodné konzorcium, vlastník systému TBS, oslovilo práve nás. Náklady na jeho vývoj už dávno prekročili sto miliónov eur a náš príspevok si určite vyžiada ďalšie investície v tejto oblasti. Zariadenie bolo pôvodne vyvíjané pre stavebný a banský priemysel. Nadnárodné konzorcium však rozšírilo jeho uplatnenie aj na energetické šachty a vytváranie hlbinných úložísk pre uskladnenie jadrového odpadu. Pre všetky tieto aplikácie je potrebné odskúšať TBS v reálnych podmienkach a vytvoriť prevádzkovú dokumentáciu.

Bude zariadenie efektívne? Nemohol by ho podporiť štát?
Strategický záujem spoločnosti VUNAR pri testovaní nového TBS sa zameriava na možnosť odskúšať našu pulzovú raziacu technológiu ako náhradu navrhnutého rotačného raziaceho zariadenia. Aspoň teoreticky by sa touto nerotačnou technológiou mohli náklady na razenie významne znížiť – cca o polovicu. Financovanie slovenského výskumu v oblasti OZE je však v rukách ľudí a inštitúcií, schovávajúcich sa za vlastné príručky a odvolávajúcich sa na historické priority, ktoré sú v rozpore s realitou dneška. Chcela by som veriť, že súčasnú politickú nedozretosť, ktorú Slovensko ukazuje v boji proti klimatickým zmenám, nerozšírime aj o nevyzretosť pri posudzovaní výskumných projektov v tejto oblasti.

(red.)