Nie všetci si však uvedomujú, že „chytré“ riešenia nereprezentujú len mobilné aplikácie na ovládanie chladničky či sofistikovaný bezpečnostný systém. Naopak, už aj u nás sa využívajú možno na prvý pohľad nie také atraktívne, ale o to šikovnejšie technológie pozitívne vplývajúce nielen na komfort bývania, ale aj na naše zdravie.
Poznáte to mnohí – v lete panujú tropické teploty, no vy sa trápite s nádchou, so suchým kašľom či dokonca s horúčkou. Ani v zime to nie je lepšie. Príčina je dobre známa: klimatizácia, suchý vzduch, nevetrané priestory atď. Ide to však aj inak. Moderné technológie a riešenia si totiž nachádzajú cestu do slovenských bytov a domov nielen pri distribúcii chladu či tepla do miestností.
Kúrenie podobné slnku
Jedným z efektívnych spôsobov je stropné chladenie a vykurovanie. Odpadá tu princíp jedného zdroja studeného alebo naopak horúceho vzduchu, ktorý býva často spúšťačom vyššie spomenutých ochorení. „Nezriedka sú to ťažké virózy s komplikáciami. Ale tradičné klimatizačné či vykurovacie systémy majú na rováši napríklad aj šírenie alergénov,“ upozorňuje hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a alergiológiu Marta Hájková. Nahrádza ich rovnomerné sálanie tepla a chladu priamo zo stropnej konštrukcie a priľahlých stien. Ľudské telo ho vníma prirodzene – v zime evokuje pocit rovnomerne dopadajúcich slnečných lúčov. V lete naopak vytvára efekt starého domu, ktorý si aj uprostred horúčav zachováva príjemnú teplotu.
Svoj vplyv na kvalitu vzduchu v miestnostiach má aj intenzita, akou sa do nich dostáva čerstvý vzduch. Ide predovšetkým o kancelárske priestory, ale podobná technológia môže nájsť uplatnenie aj v rezidenčnom objekte. Jej princíp spočíva v monitorovaní hladiny oxidu uhličitého. Ak ho pribúda, systém predpokladá, že v priestore je viac ľudí – a ventilácia začne pracovať na vyšší výkon. A naopak. Okrem toho, že čerstvý vzduch podporuje vitalitu, pôsobí preventívne voči bolesti hlavy či únave; prispôsobenie jeho výmeny počtu osôb v miestnosti výrazne šetrí náklady.
Keď sme pri nákladoch – nové technológie sa môžu postarať o to, že samotná budova bude svojim majiteľom či nájomníkom šetriť peniaze. Napríklad vďaka aktívnej fasáde, ktorá sa počas dňa dokáže prispôsobovať zmenám teploty a uhlu dopadu slnečných lúčov – a tým účinne chrániť interiér pred prehrievaním. Alebo využitím senzorov, monitorujúcich teplotu a vlhkosť v interiéroch; samozrejmosťou sú aj LED svetlá, šetriace energiu.
Energia z vody
Jej získavanie je ďalším nezanedbateľným príspevkom nielen k úspore prevádzkových nákladov samotných budov, ale aj ochrane životného prostredia. Solárne technológie dnes čoraz častejšie dopĺňa aj využívanie tepelných čerpadiel, ktoré získavajú energiu na ohrev z podzemnej vody. Tá sa premieňa na teplo využívané v chladných mesiacoch na vykurovanie priestorov či ohrev vody. Naopak, v lete slúži na chladenie. Vďaka konštantnej teplote podzemnej vody ako zdroja energie je účinnosť tepelných čerpadiel počas celého roka takmer rovnaká. Navyše ide o uzatvorený systém – čo sa z jednej studne vyčerpá, do druhej (vsakovacej) sa v rovnakom objeme vracia. Tieto čerpadlá sú skonštruované na princípe voda-voda. V súčasnosti sa v objektoch používajú aj tepelné čerpadlá na princípoch zem-voda alebo vzduch-voda.
Výsledkom je nielen úspora nákladov, hoci tá býva hlavným argumentom pre využívanie týchto technológií. Platí totiž, že stavby, ktoré majú z pohľadu udržateľnosti najvyššie certifikáty, môžu majiteľom ušetriť až 50 % energie a vody. V neposlednom rade je dôležitým plusom i podstatné zníženie emisií skleníkových plynov. V prípade veľkého rezidenčného (ale aj kancelárskeho) projektu hovoríme až o stovkách ton CO2 za rok v porovnaní s tradičnými zdrojmi tepla. A to je v dnešnej dobe postupujúcich klimatických zmien zaujímavý príspevok k ochrane planéty.
Juraj Palkovič
špecialista technických zariadení budov
Corwin