Medzi hlavné závery doposiaľ najväčšieho prieskumu na túto tému patria tie, že zamestnanci dokážu produktívne pracovať z akéhokoľvek miesta mimo kancelárie a že flexibilita a možnosť sám si zvoliť miesto pre prácu nadobúda na význame.
Pracovisko
Tento pojem sa už nevzťahuje iba na fyzické umiestnenie, budovu, kde má firma svoju kanceláriu. Skôr ide o celý ekosystém zahŕňajúci rôzne miesta, vrátane tých virtuálnych, odkiaľ môžu ľudia pracovať podľa svojich aktuálnych potrieb, druhu práce, nárokov na pohodlie alebo požiadaviek na technické vybavenie. Všetko možno zastrešiť jedným pojmom: flexibilita.
Mnohí zamestnanci i počas karanténnych opatrení bez prerušenia pracovali z domu. A tak do budúcna, keď sa uvoľnia reštrikcie, si kladú nie otázku, či sa vrátiť do práce, ale či sa vrátiť do kancelárie. Totiž – zrejme aj potom bude nutné dodržiavať bezpečnú vzdialenosť, čo bude obmedzovať počet ľudí na pracovisku v rovnakom čase. Časť zamestnancov tak bude musieť stále pracovať na diaľku.
„Je vysoký predpoklad, že niektoré oddelenia v spoločnostiach, ako napríklad administratíva, financie či IT, ostanú pracovať z domu natrvalo,“ mieni Roman Gazdík, vedúci tímu prenájmu kancelárskych priestorov v Cushman & Wakefield Slovensko.
Prínosy a prekážky
Napriek tomu, že prechod na prácu z domova bol v mnohých firmách veľmi rýchly a veľa zamestnancov nemalo na ňu ideálne podmienky, celková produktivita práce tým nijako neutrpela, práve naopak. Zachovaná zostala tiež produktivita jednotlivcov, keďže ľudia sa napriek nie vždy ľahkej situácii v domácnosti dokázali dostatočne sústrediť na svoj výkon. Pravdepodobne k tomu prispela aj dôvera zo strany nadriadených, ktorú pociťovalo až 90 % respondentov.
Prekvapivé je, že aj pri práci na diaľku sa podarilo nielen udržať, ale dokonca zvýšiť efektivitu spolupráce s kolegami v tíme. Napomohli tomu technologické nástroje, ktorých používanie sa stalo samozrejmosťou. Aj keď sa zefektívnila spolupráca, platí to hlavne pre prácu na konkrétnych úlohách – nie pre kooperáciu, ktorá umožňuje neformálne vzdelávanie, mentoring, odovzdávanie skúseností.
Prekvapilo, že práca na diaľku predstavuje väčší problém pre mladšie generácie: prekážky uviedlo 70 % príslušníkov generácií Y a Z, u starších to bolo iba 55 %. Rolu tu hrá niekoľko externých faktorov. Bytová situácia generácie Z (pod 25 rokov) neposkytuje adekvátne prostredie na sústredenú prácu. Príslušníci generácií X a Y (medzi 26 a 55 rokmi) sú často rodičmi mladších detí, o ktoré sa musia starať, čo pre nich predstavuje ďalšiu prekážku v práci.
Zápory a otázniky
Za jednu z hlavných nevýhod práce na diaľku prieskum označil nemožnosť osobnejšieho kontaktu s kolegami, ktorý sa e-komunikáciou nahradiť nedá. Tento kontakt je pritom veľmi dôležitou súčasťou toho, ako dobre sa zamestnanec v práci cíti. Chýbalo tiež napojenie na firemnú kultúru, čo bez fyzickej prítomnosti na pracovisku ťažko sprostredkovať.
Najväčším problémom sa ukázala schopnosť udržať si dostatok pracovnej energie po celý deň. Pocit celkovej pohody trpí tým, že ľudia sa nevenujú práci len malú časť dňa. Chýba teda predel medzi pracovným a voľným časom, ktorý bežne stelesňuje dochádzanie na pracovisko. Táto cesta prirodzene oddeľuje obe časti dňa a umožňuje medzi nimi prepnúť. Stratilo sa i fyzické oddelenie práce od domova. To má, samozrejme, vplyv na duševnú i telesnú pohodu a je potrebné, aby nadriadení zamestnancom opakovane pripomínali, že nemusia byť k dispozícii a online 24 hodín denne sedem dní v týždni.
„Nie je otázkou, či zamestnanci budú pracovať v určitom percente z domu, ale aký bude pomer práce z firemnej kancelárie a z domu. Veľkou výzvou pre korporácie bude vyriešiť otázky týkajúce sa fyzického a mentálneho zdravia ľudí pracujúcich z domu,“ uzavrel R. Gazdík.
ZG
