Boli sme sa pozrieť v Hodruši, ako sa aktuálne ťaží a spracováva ruda s príťažlivým trblietavým obsahom.
Odnepamäti
Prvé písomné zmienky o baníctve v tejto oblasti pochádzajú z 13. storočia. Historické dôkazy však svedčia o tom, že ťažbou zlata a striebra sa tu zaoberali už Kelti 300 rokov pred naším letopočtom. Ťažilo sa aj v období Veľkomoravskej ríše. Počas stáročí prešla kontinuálna banská činnosť obdivuhodnými i náročnejšími obdobiami. Vždy keď sa bane zdali vyčerpané, niekedy zázrakom, inokedy vytrvalosťou a húževnatosťou, sa objavila nová cesta – a banská činnosť pokračovala. Žily boli raz bohatšie, inokedy chudobnejšie. Dobývalo sa na Dolno- i Hornohodrušských žilách, na žilách v okolí Zipser šachty či na Móderštolnianskych žilách.
Bane v stredoslovenskej banskej oblasti – teda aj v Banskej Hodruši – očarili i manžela Márie Terézie Františka Štefana Lotrinského, ktorý ich navštívil v roku 1751. O 13 rokov neskôr ho nasledovali synovia Jozef II. a Leopold.
Podzemie v oblasti Hodrušskej doliny vydalo v priebehu histórie odhadom približne 50 ton zlata, 1 500 ton striebra a tisícky ton farebných kovov. V období najväčšej prosperity tu pracovalo viac ako 600 baníkov.
Súčasnosť
Banský závod v Hodruši-Hámroch ako jediný na území Slovenska (a tiež bývalého Česko-Slovenska) je zameraný na ťažbu a spracovanie rúd. Dnes zamestnáva okolo 150 ľudí.
Prevádzkuje ho Slovenská banská, s. r. o., a to od roku 1994. Rudu teraz ťaží v bani Rozália, ktorá sa nachádza v hlbinách vrchov Tanád a Paradajz. Aktuálne z podzemia vyťažia do 50-tisíc ton rudy ročne, vyrazia do 4 km banských diel a vyvŕtajú do 6 km prieskumných malojadrových vrtov. Z geologického hľadiska ložisko patrí k nízkosulfidickým epitermálnym typom žilného až žilníkového typu so zrudnením olova, zinku, medi, zlata a striebra.
Ruda sa z bane na povrch dopravuje vlakovými súpravami prostredníctvom tzv. Hodrušskej dedičnej štôlne dlhej cca 4,5 km. Jej prvý úsek, od ústia po baňu Starovšechsvätých, bol vyhotovený pred viac ako 500 rokmi a dedí sa z pokolenia na pokolenie. Pôvodný historický portál východu štôlne bol pred 60 rokmi nahradený novým.
Úprava rudy
Banská činnosť – to nie je len samotné dobývanie suroviny. Ruda sa ďalej spracúva: najskôr sa drví, potom melie a vo forme rmutu putuje do flotačnej úpravne. Tam sa upravuje metódou penovej flotácie. Vo vákuovom filtri sa z materiálu odvádza voda a vzniká konečný produkt – flotačný koncentrát s obsahom vody 5 až 8 %. Ten predstavuje finálny produkt ťažobnej spoločnosti.
Súčasťou areálu je chemické laboratórium s taviacou a kapelačnou pecou. V prvej sa dosahuje teplota 930, v druhej až 1 240 °C. Denne tu zanalyzujú 20 až 30 geologických a technologických vzoriek.
Montanistický komplex
S banskou históriou sa môžete oboznámiť v stálej bansko-geologickej expozícii v bani Starovšechsvätých, ktorú Slovenská banská zriadila a prevádzkuje výlučne z vlastných prostriedkov. Podzemná časť je v priestoroch historickej zlato-striebornej bane, ktorá bola činná viac ako 700 rokov a ťažba v nej sa skončila v roku 1950. Možno sa tu oboznámiť s vývojom banských činností v časovom horizonte siedmich storočí. Povrchová časť sa nachádza v budovách správy závodu. Pozostáva z častí: vulkanológia – Štiavnický stratovulkán a vznik rudných ložísk, história ťažby drahých a farebných kovov, história ťažby a spracovania železa, Náckova pamätná izba, výstava banských technických predmetov, zlatokopecká a mineralogická výstava. Na nádvorí bane je vybudovaná stupa a gravitačná úpravňa rudy.
JS
