Situácia, ktorú COVID-19 priniesol, bola v mnohých ohľadoch úplne nová a absentujúce
skúsenosti a pripravenosť čeliť takejto hrozbe sa ukázali ako kľúčové. Doslova chaos nastal
naprieč celým svetom a vlády v mnohých krajinách čelia nedôvere a sociálnym nepokojom.
Ohrozené sú základné ľudské istoty a výrazné obmedzenia prinášajú strach. Na druhej strane
je pri zvládaní pandémie nutné nachádzať nové zručnosti a inovácie.
Tvrdé vytriezvenie rok po vypuknutí
Poznačené sú všetky oblasti -hospodárstvo a ekonomika, zdravotníctvo, kultúra, školstvo
i ďalšie. Podľa generálneho riaditeľa Coface pre Slovenskú republiku a Česko Jána Čarného
zasiahla pandémia a opatrenia s ňou spojené väčšinu výrobných sektorov a mnohé spoločnosti
sú na hranici prežitia, „tento rok síce dôjde k oživeniu ekonomiky, no treba sa pripraviť aj na
rast insolvencií,“ upozorňuje a dodáva, „ako sme už v prvých analýzach predpovedali, mnohé
sektory boli zasiahnuté veľmi tvrdo, išlo najmä o HORECA sektor, dopravné spoločnosti
s výnimkou dodávok potravín, liečiv a zdravotných hygienických potrieb, obdobne tvrdo bol
zasiahnutý subdodávateľský reťazec pre automobilky, aj sektor stavebníctva. Vzhľadom na
karanténne opatrenia, pokles ekonomiky a rast nezamestnanosti, klesla aj spotreba
domácností, čo pocítil retail, s výnimkou internetového obchodu. Pod tlak sa dostal aj
automotive, ten sa však pred odštartovaním druhej vlny dokázal čiastočne nadýchnuť.“ Podľa
odborníka nás tento rok čaká tvrdé vytriezvenie.
Pomalé štartovanie
Pokiaľ ide o slovenskú ekonomiku, podľa odborníka bude prvý polrok rizikový a v podstate
bude kopírovať celosvetový vývoj. Aj preto, že Slovensko je výrazne závislé od exportu
a globálneho dopytu, najmä v kľúčovom autosektore, a teda aj globálnych dodávateľských
reťazcov, ktoré protipandemické opatrenia vlád tvrdo zasiahli.
Vlaňajšok bol celosvetovo poznačený najsilnejšou globálnou recesiou od konca druhej
svetovej vojny (-3,8 %). „To, aké rýchle bude oživenie, závisí najmä od tempa, akým sa
vyspelým ekonomikám podarí zaočkovať aspoň 60 % ich populácie.
Ukončilo by to aj „stop-go“ cykly, teda opakovanie uvoľňovania a sprísňovania protiepidemiologických opatrení, škodlivých pre ekonomiku,“ vysvetľuje Ján Čarný.
V prípade slovenskej ekonomiky očakáva odborník oživenie až v druhej polovici roku
s tempom rastu HDP 4,3 %, „karanténne opatrenia a najmä lockdown si vyžiadali daň na
domácom dopyte. Ten zostane aj tento rok utlmený, čo sa prejaví na rôznom tempe rastu
oživenia sektorov. Okrem toho sú spoločnosti v rôznych odvetviach zahrnuté do globálnych
dodávateľských reťazcov, a preto nepriamo podliehajú globálnemu dopytu“.
Vývoj v sektoroch tak bude závisieť od viacerých faktorov. Jednak, či príde na jeseň tretia
vlna pandémie, a teda ako sa bude vyvíjať vonkajší dopyt, ale najmä od stavu cash flow
firiem a ich diverzifikovania rizík.
Riziková štátna pomoc
V tomto smere štátna pomoc zohráva dôležitú úlohu. Štátne garancie za úvery firmám, alebo
za poistenie týchto úverov pomáhajú firmám pokračovať v ekonomických aktivitách. Banky
na ich základe môžu poskytnúť úver aj firmám, pri ktorých by to bez takejto garancie bolo
problematické. Obdobne poisťovne môžu dodávateľsko-odberateľský úver poistiť aj firmám,
ktoré by vzhľadom na ekonomickú kondíciu boli nepoistiteľné. Firmy, samozrejme,
maximálne znižujú náklady a väčšie investície odložili na neurčito, aby si chránili finančnú
stabilitu. Ján Čarný však upozorňuje, že už teraz vidno v portfóliu inkasných prípadov väčší
podiel firiem s hotovostnými problémami, „narastá aj počet dlžníkov, ktorí využili štátom
vyhlásenú dočasnú ochranu podľa zákona č. 92/2020 Z. z. Práve ukončenie vládnych
záchranných opatrení môže spustiť lavínu insolvencií tých spoločností, ktoré boli už pred
pandémiou v problémoch.“ Za pravdu dávajú odborníkovi údaje FinStat týkajúce sa vývoja
bankrotov firiem na Slovensku. Vlani podľa nich zbankrotovalo 239 právnických osôb.
„K výraznému medziročnému pokles prispel hlavne inštitút dočasnej ochrany pred veriteľmi,
ktorý od mája do konca roka využilo takmer 370 podnikateľov. Ako sa ukazuje, väčšina
z úspešných žiadateľov mala zlú finančnú situáciu už v roku 2019 a nebyť tejto pomoci, by
skrachovala. Aj preto môže prísť tvrdé vytriezvenie práve v podobe nárastu počtu prípadov
platobnej neschopnosti firiem“, konštatuje odborník.
Ohrozené duševné zdravie
Obavy z ochorenia, neurčité informácie o víruse, šírení i možnostiach ochrany, obmedzovanie
na všetkých úrovniach, neistota, izolácia, strach o blízkych a celkové zmeny v životnom štýle
priniesli obrovskú záťaž pre psychiku a v súčasnosti sa veľa hovorí o duševnom zdraví. Podľa
Svetovej zdravotníckej organizácie WHO a viacerých prieskumov sa počet ľudí s depresiou
v dôsledku pandémie môže zvyšovať. Kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko
agentúry MNFORCE a Sociologického ústavu SAV ukázal, že polovica opýtaných na
Slovensku zažíva depresívne pocity, pričom izoláciu najhoršie zvládajú mladí ľudia. Najviac
pritom spomínajú pocity osamelosti, nervozity, úzkosť i hnev. V súvislosti s dlhodobým
homeofficom sa už hovorí aj syndróme vyhorenia.
Prispôsobenie sa je kľúčové
Napriek negatívnym dôsledkom vo všetkých oblastiach priniesla pandémia aj mnoho
možností transformácie a pozitívnych impulzov. Podľa výskumu publikovaného v Journal of
Social and Economic Development, ktorý sa venoval priaznivej stránke pandémie sa ľudia
prispôsobujú situácii a uvažujú nad ideálnym správaním, ktoré pomôže aj pri riadení krízy.
Rodiny a komunity prejavujú vysokú úroveň sociálnej súdržnosti a pomoci. Zvýšila sa
starostlivosť o blízkych a starších ľudí. Pochopili sme nedostatky v zdravotníckom systéme
a snažíme sa ich riešiť.
Výskum vyzdvihuje tiež množstvo inovácii v národnom, regionálnom ale i globálnom
kontexte vo všetkých dotknutých odvetviach. Zvýšil sa tiež potenciál regionálnej produkcie
a služieb. Ľudia prirodzene analyzujú svoju spotrebu a snažia sa optimalizovať využívanie
zdrojov. Znížilo sa znečistenie životného prostredia. Dokonca bolo zaznamenaných menej
trestných činov. Šíriace sa dezinformácie naučili ľudí kriticky myslieť a pracovať
s dôveryhodnými zdrojmi.
Napriek zmenám, ktoré vnímame negatívne, nás tak pandémia postavila pred nové výzvy,
zmeny postojov a zamyslenia. Do celkového zvládnutia náročnej situácie tak môže prispieť aj
každý z nás.
