Môže byť zo Slovenska robotická veľmoc?

Autor Miroslav Balog, Ľubica Kotorová máj 2016 -

Priemysel 4.0 je šancou a výzvou pre odvetvie, v ktorom je Slovensko výnimočne úspešné.

Nastupujúce globálne technologické zmeny budú určovať budúcu ekonomickú tvár všetkých krajín. Za významnú technologickú výzvu možno z hľadiska priemyslu považovať stále viditeľnejšiu štvrtú priemyselnú revolúciu (označovanú aj ako Priemysel 4.0 či vo vžitej nemeckej verzii Industrie 4.0), pred bránami ktorej stojí priemysel vyspelých krajín. S ňou je spojený koncept „internetu vecí“ (Internet of Things) a robotizácia priemyslu.

Trhový potenciál a perspektívy robotiky

Dôležitú úlohu vo formovaní Industrie 4.0 bude hrať robotizácia a automatizácia. Pritom robotika (a s ňou spojená automatizácia a digitálne technológie), ktorá sa na Slovensku s istými spomaleniami rozvíja viac ako 40 rokov, je jedným z perspektívnych high-tech odvetví, kde Slovensko úplne nezaspalo dobu a v niektorých oblastiach sa dostalo dokonca až na svetovú špičku.
Robotika vo svete počas posledných dekád postupne rástla. V rokoch 2008 – 2013 bol podľa Medzinárodnej robotickej federácie (International Federation of Robotics – IFR) priemerný ročný rast predaja priemyselných robotov 9,5 %, pričom v roku 2013 sa predalo celkovo 178 000 robotov. To predstavovalo asi 9,5 mld. USD, avšak k tomu treba pripočítať ďalšiu pridanú hodnotu v podobe systémového inžinierstva, softvérových riešení a. i., s ktorými hovoríme o trhu s veľkosťou cca 29 mld. USD. Medziročný rast predaja v rokoch 2013/2014 dosiahol až 29 %, čo predstavuje veľkosť trhu 10,7 mld. USD, resp. 32 mld. USD po započítaní „ďalšej pridanej hodnoty“.

Roboty pre priemysel a automotive

Z hľadiska inštalácie priemyselných robotov je lídrom jednoznačne Južná Kórea so 478 robotmi na 10 000 pracovníkov v priemysle, ktorá je nasledovaná Japonskom s 314 a Nemeckom s 292 robotmi (v Číne to bolo iba 36 robotov na 10 000 zamestnancov). Pre porovnanie, počet inštalácií robotov bol na Slovensku, v Česku, Holandsku, Slovinsku, Austrálii a vo Veľkej Británii v rozmedzí od 66 do 93 inštalácií na 10 000 zamestnancov.
Z hľadiska jednotlivých priemyselných odvetví a hustoty aplikácie robotov je lídrom automobilový priemysel. Pritom vedie Japonsko, kde je v tomto segmente inštalovaných 1 414 robotov na 10 000 zamestnancov. Nasleduje Nemecko s 1 149 robotmi a USA s 1 141 robotmi (v Číne to bolo 305 robotov). Aj automobiloví OEM výrobcovia pôsobiaci na Slovensku intenzívne investujú do modernizácie výroby. Najlepším dôkazom je obrovská investícia koncernu Volkswagen, ktorý vybudoval novú halu s inštaláciou asi 1 000 robotov práve v Bratislave; v rámci nej sa uplatnili aj sofistikované riešenia slovenských podnikov (CEIT).
Do budúcnosti sa očakáva významný rast priemyselnej robotiky najmä v Ázii, prevažne v Číne. Čínska modernizácia priemyslu však prináša ďalšie hrozby aj pre niektoré odvetvia etablované na Slovensku.

Robotika na Slovensku

Robotika sa v rámci bývalej ČSSR začala rozvíjať v polovici 80. rokov minulého storočia, pričom centrami rozvoja na Slovensku boli najmä Košice a Prešov. Rozvoj bol o. i. determinovaný najmä vzácnou symbiózou spolupráce vedecko-výskumných organizácií a podnikov. Faktorom úspechu bolo aj zapojenie nadkritickej masy v podobe VHJ ZŤS a VUKOV Prešov a, samozrejme, existencia domáceho trhu. Výsledky sa dostavili relatívne rýchlo. Do roku 1982 bolo na území ČSSR podľa niektorých zdrojov prevádzkovaných viac ako 1 000 automatizovaných technologických pracovísk. Československo patrilo v niektorých oblastiach medzi svetovú robotickú špičku.

Ekonomická transformácia 90. rokov 20. storočia priniesla zmeny aj v tejto oblasti. Veľké VHJ (výrobno-hospodárske jednotky) postupne zanikli a na ich troskách vzniklo niekoľko vysoko inovatívnych firiem ako napr. ZŤS VVÚ Košice. Transformačné obdobie však prežili a úspešne sa rozvíjajú aj podniky s dlhou históriou ako napr. EVPÚ alebo Matador, ktorý presunul svoj core biznis aj do high-tech priemyselnej robotiky.
Postupne vznikli nové inovatívne podniky ako napr. Robotec, Automatica či Spinea, z ktorých mnohé vyrábajú produkty patriace do kategórie high-tech výrobkov. Napríklad spoločnosti Spinea sa podarilo dostať medzi svetovú špičku dodávateľov ložiskových reduktorov, jej konkurenciou sú iba tri japonské spoločnosti. Spinea tak predstavuje príklad presadenia domácich technologicky unikátnych riešení v celosvetovom meradle.
Inou kategóriou novovznikajúcich high-tech firiem boli podniky, ktoré priamo alebo nepriamo vznikli z prostredia výskumných organizácií, ako sú napr. Kybernetika, MicroStep, Prvá Zváračská či CEIT.

Z hľadiska ďalšieho rozvoja robotiky na Slovensku je pozitívom aj existencia efektívne fungujúcej klastrovej organizácie Klaster AT+R, ale aj existencia etablovaných verejných výskumno-vývojových organizácií (univerzity, SAV), ktoré pôsobia jednak priamo v oblasti automatizácie, robotiky a digitálnych technológií, prípadne v oblastiach príbuzných. Súčasný potenciál je okolo 100 vedcov priamo pôsobiacich v uvedených technologických oblastiach, ale aj existencia pracovísk pôsobiacich v iných príbuzných, resp. „využiteľných“ (napr. kvalitný materiálový výskum) oblastiach.

Ako podporiť rozvoj

Slovenská robotika v prvom rade potrebuje strategické rozhodnutie, v ktorých oblastiach (technologických doménach) máme, prípadne chceme dosiahnuť globálne technologické líderstvo. Cieľom by malo byť dosiahnuť rastúci trhový podiel v určených technologických doménach. Je nepopierateľným faktom, že nemôžeme byť najlepší vo všetkom. Je preto nevyhnutné vhodne určiť perspektívne technologické oblasti, v ktorých máme potenciál získať a udržať si globálnu trhovú dominanciu.

Na dosiahnutie tohto cieľa je nutné združiť dostupné kapacity a vytvoriť ucelený systém podporujúci kreativitu a inovácie už od fázy tvorby ideí cez výskum a vývoj až po praktickú komercializáciu a internacionalizáciu riešení. Slovensko je malý trh, a tak je potrebné podporovať riešenia s globálnym a nie lokálnym potenciálom. Presne takúto stratégiu, napríklad pri výbere výskumno-vývojových projektov, dlhodobo razí Izrael – a aj vďaka tomu sa z neho stal uznávaný globálny líder v mnohých oblastiach.

Inteligentná špecializácia a strategické aliancie

Strategické projekty by mali byť riešené konzorciami podnikov a VaV organizácií. No a práve v určených technologických doménach (technologických cieľoch), ktoré je potrebné definovať s odfiltrovaním lobistických šumov, je potrebné dobudovať chýbajúcu výskumno-vývojovú infraštruktúru – ktorá by tak nemala byť odťažitá od potrieb praxe a mala by byť zapojená do riešenia projektov strategického výskumu.

Slovenské prostredie vo všeobecnosti nie je dostatočne otvorené pre spoluprácu, ktorá je základnou esenciou dlhodobého úspechu napr. v Silicon Valley. Je preto potrebné zmeniť stále pretrvávajúcu kultúru uzavretosti a, naopak, posilňovať spoluprácu prostredníctvom jednak vyhľadávania partnerov, podpory medzisektorových partnerstiev cieleným informačným a znalostným transferom (špecializované poradenstvo, technology foresight atď.), ako aj systémovej podpory rozvoja klastrov.

Poslednou a v mnohých prípadoch aj najkomplikovanejšou časťou reťazca podporných aktivít je praktická komercializácia a internacionalizácia. Od tradičného technologického transferu a podpory účasti na výstavách a veľtrhoch je potrebné prejsť k omnoho aktívnejšiemu prístupu. Jednak tým, že technologický transfer by mal naozaj posilňovať inovačné aktivity, ale aj podporou budovania trhov a inovatívnou podporou exportu.

Miroslav Balog, riaditeľ Sekcie inovácií
Ľubica Kotorová Slušná
Slovenská inovačná a energetická agentúra