Málo oblastí spoločenského života, čo do významu, zažíva dnes taký rozsiahly úpadok ako oblasť aplikovaného výskumu na Slovensku. Žiaden podnik a žiadne národné hospodárstvo nedokáže dlhodobo prežiť bez priebežnej adaptácie inovácií buď vytvorených z vlastnej iniciatívy, alebo ich nákupom.
Túto realitu si uvedomuje každý manažér, podnik, každá vláda a vo veľkom rozsahu aj EÚ. Takýto reťazec uvedomenia si nevyhnutnosti priebežných investícií do vedy a výskumu je základným predpokladom pre konanie vedení podnikov, vlád a inštitúcií EÚ. To, že slovenskí penzisti žijú dnes z penzie na úrovni 350 EUR, je výsledkom nepochopenia aj týchto súvislostí komunistickými a postkomunistickými vládami v nedávnej minulosti.
Keď si dnes položíme konkrétnu otázku, ako je to s týmto uvedomením si zodpovednosti slovenských vlád za zabezpečenie inovačného prostredia na Slovensku počas posledných 15 rokov, tak je odpoveď jednoznačná. Slovenské vlády, tak ako tie predchádzajúce komunistické, zostali a sú najslabším článkom reťazca inovačného procesu. Tak ako to už s reťazcami býva, je sila reťazca práve definovaná silou jeho najslabšieho článku – slovenskou vládou.
Zásadná otázka je nezodpovedaná
Konkrétnu zodpovednosť za distribúciu verejných prostriedkov EÚ a domáce zdroje do inovačného procesu počas posledných 15 rokov mali dve ministerstva: ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva. Z dostupných zdrojov vieme, koľko projektov bolo financovaných, koľko hodín bolo spotrebovaných a čo bolo obstarané. Jediné, čo nevieme, je to, čo sa skutočne dosiahlo a čím sa pozícia nášho domáceho priemyslu a školstva vylepšila v porovnaní s našimi konkurentmi. Túto otázku si zodpovední politici doteraz nepoložili a z nevysvetliteľných dôvodov si ju nikdy nepoložila ani opozícia.
Dnes už nie je žiadnym štátnym tajomstvom, že počas Ficových vlád došlo v sektore zodpovedných ministerstiev k rozsiahlej kriminalite a peniaze určené na výskum a vývoj boli vo veľkej miere zneužité na iné účely. Všetci daňovníci očakávajú od úradujúcej vlády, že aktéri tejto kriminality budú potrestaní a že orgány činné v trestnom konaní nebudú zneužité na zametanie stôp po týchto zločincoch.
Nádej zhasla?
No a čo nová vláda? Vyzerá to tak, že sme nahradili jednu zločineckú organizáciu novou organizáciou doteraz neschopných a rovnako nevedomých o dôsledkoch svojho konania. Treba priznať, že na konci vládnutia Ficovej administrácie si politici začali uvedomovať kritický stav školstva a hospodárstva spôsobený absenciou inovačného procesu a absenciou reálnej spolupráce školstva a priemyslu. Bolo vypísaných niekoľko výziev s cieľom identifikácie možných oblastí strategického národného výskumu a v týchto výzvach sa predpokladala spolupráca akademickej obce a priemyslu ako základu ich dôveryhodnosti. Akadémie, vysoké školy a priemysel predložili desiatky reálnych projektov, ktorých hodnotenie mala zabezpečiť už nová vláda. Tá však zlyhala úplne. Výsledkom jej vládnutia bolo zrušenie týchto výziev bez úhrady nákladov žiadateľov na ich prípravu a bez racionálneho zdôvodnenia takéhoto konania.
Rozuzlenie tejto záhady prišlo neskôr a je ďalším rozčarovaním priemyslu nad konaním súčasnej vlády.
Zvláštne delenie
Po kauze Plavčan zostalo ministerstvu školstva cca 600 mil. EUR na projekty národného významu a boli vyhlásené nové výzvy, v ktorých sa očakávala spolupráca priemyslu, akademickej obce a v zahraničí pôsobiacich slovenských vedeckých pracovníkov.
Z časového dôvodu nezvládnutia termínov, v ktorých peniaze EÚ boli rezervované na čerpanie, prepadlo cca 100 mil. EUR. Politickú zodpovednosť nesie rovnomerne vláda Pellegriniho a Matoviča. Osobnú zodpovednosť nenesie nikto.
Nová Matovičova vláda prevzala zodpovednosť za vedu a výskum v roku 2020 a táto úloha pripadla SaS, ktorá začala riadiť tak ministerstvo školstva, ako aj ministerstvo hospodárstva. Nebolo ľahké prevziať dve ministerstva, ktorých činnosť už dávno bola poznačená korupčným konaním a ktorých obsahové riadenie sa nachádzalo vo voľnom páde. Žiaden zo zodpovedných ministrov nemal ani najmenšie skúsenosti s riadením takýchto organizácií a jeden z nich mal aj pochybné akademické vzdelanie.
Poškodenie inovačného prostredia
Výsledkom ich činnosti je katastrofálne fiasko a poškodenie inovačného prostredia na Slovensku v dosiaľ nevídanom rozsahu. Ministerstvá zrušili už vyhlásené výzvy a presunuli prostriedky na financovanie štátom založených inštitúcií, ktorých financovanie malo byť zabezpečené cestou štátneho rozpočtu.
140 mil. EUR bolo pridelených Centru vedecko-technických informácií ministerstva školstva.
105 mil. EUR získali školy, konkrétne na modernizáciu budov a zariadení.
Zvyšok, do 400 mil. EUR, prerozdelilo ministerstvo školstva medzi štátom kontrolovanú akademickú obec, kde dominantnými prijímačmi prostriedkov sa stali STU, Univerzita Komenského a SAV.
Posledných 100 mil. EUR z dostupných prostriedkov bolo presunutých na ministerstvo hospodárstva, ktorému sa ich doteraz nepodarilo prerozdeliť.
Prostriedky boli použité na iné účely
Z uvedených skutočností je zrejmé, že dnešná vláda použila prostriedky pre vedu a výskum na financovanie aktivít v organizáciách, v ktorých je štát zakladateľom a ktoré mali byť financované z vlastných rozpočtových prostriedkov. Došlo nielen k úplnému vylúčeniu slovenského priemyslu z inovačného procesu, ale aj k použitiu prostriedkov EÚ na iné účely než na tie, pre ktoré boli Slovensku poskytnuté. Atasac bude iniciovať prešetrenie takýchto rozhodnutí orgánmi EÚ.
Korona zanechala aj reálnu a inovatívnu stopu v oblasti slovenského výskumu. Zrazu sa objavila výzva, že všetok výskum, ktorý dosiahol minimálnu úroveň TRL3 a má niečo spoločné s pandémiou, sa môže uchádzať o zdroje spravované Výskumnou agentúrou ministerstva školstva. Chcem veriť, že rýchlosť, akou boli tieto prostriedky rozdelené, nebude porovnateľná s rýchlosťou známou z výziev ministerky Lubyovej, ktorá mala pána Plavčana ako poradcu a skúseného prerozdeľovača prostriedkov. Chcem veriť, že tento proces nebude začiatkom konca dôvery vedeckej a občianskej komunity v konanie dnešnej koalície.
Čo nás ešte čaká?
Bez ohľadu na to, ako úradujúca vláda plánuje organizovať inovačné procesy a ako sa tieto aktivity prejavia aj v pláne obnovy, bude potrebné zabezpečiť, aby prostriedky EÚ určené pre vedu a výskum boli dostupné aj slovenskému priemyslu a nestali sa tak ako doteraz iba prostriedkami na udržanie zamestnanosti vo verejnej správe a v školstve.
Výskumná agentúra ministerstva školstva už stratila opodstatnenie svojej existencie. Časť jej zamestnancov už našla nové pôsobisko v štruktúrach ministerstva vedeného pani Remišovou. Títo ľudia boli pri rozdeľovaní prostriedkov na vedu a výskum počas Ficových vlád a boli tak aktérmi, ako aj svedkami rozsiahlej korupcie v tejto organizácii.
Dúfam, že pani Remišová pri ich prijímaní na vlastné ministerstvo dôsledne preverí ich minulosť a že jej slová o potrestaní vinníkov a nosičov bývalej kriminality vo verejnej správe neostanú iba prázdnou politickou proklamáciou.
Počas posledných 15 rokov upadli inovačné aktivity domáceho školstva a priemyslu tak hlboko, že je vysoko pravdepodobné, že aj ďalšia generácia Slovákov sa ešte bude tešiť z budúcich penzií na úrovni kúpnej sily dnešných 350 EUR aj v budúcnosti.
