Nepodceňujte zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

Autor Lucie Schweizer júl 2017 -

Majú sa zákona č. 91/2016 Z. z. báť iba „darebácke“ firmy, alebo sa týka aj tých slušných? B je správne – tento zákon môže za istých podmienok dopadnúť na každú spoločnosť.

Dosah zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb na podnikateľské prostredie je podceňovaný. Ak táto téma vôbec niekoho zaujíma, tak sa stotožňuje s väčšinovým názorom, že ide o ďalší byrokratický zákon, ktorý nebude mať žiaden efekt ani vplyv a v zásade sa týka iba tých spoločností, ktoré trestnú činnosť páchajú.

S tým však nemožno súhlasiť. Zákon totiž rozširuje doteraz zaužívané postupy a interpretácie pojmov ako zodpovednosť štatutárnych orgánov a iných osôb, povinnosť mlčanlivosti, obchodné tajomstvo, náhrada škody atď. Spojenie trestného konania s následkami v obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahoch je v zmysle uvedenej právnej normy v súčasnosti dokonané po teoretickej stránke (aj keď nedôsledne). Praktická stránka aplikácie nás však iba čaká a rozmery aplikácie sú rozsiahle.

Česká štatistika

Česká republika zaviedla principiálne podobný zákon už v roku 2011. Slovensko sa vtedy rozhodlo ísť cestou tzv. nepriamej trestnej zodpovednosti, kde bolo potrebné preukázať kauzalitu s konaním konkrétnej fyzickej osoby. Možno práve vtedy a v dôsledku neuplatňovania nástrojov tohto zákona sa ustálil v slovenskej podnikateľskej sfére dojem, že táto téma nie je pre bežných podnikateľov podstatná. Už rok, od 1. 7. 2016, však Slovensko aplikuje priamu trestnú zodpovednosť a je opodstatnené sa domnievať, že počet trestných stíhaní právnických osôb bude postupne, no neodvratne narastať.

1 rsz bannery po 1

V Českej republike bolo v prvom roku účinnosti zákona stíhaných 19 právnických osôb. Po 4 rokoch od účinnosti zákona to bolo už vyše 580 trestných stíhaní za rok. Predpoklad, že sa zákon bude aplikovať iba na „podnikateľských kriminálnikov“, sa v ČR tiež nepotvrdil. Väčšina trestných stíhaní sa týkala hospodárskej trestnej činnosti v našom trestnom zákone napr. dane), majetkovej trestnej činnosti (v našom trestnom zákone napr. úžera, podielnictvo) a činnosti proti životnému prostrediu.

Iba ak ide o trestne stíhanie? Nemýľte sa.

Samotná participácia firmy na trestnom stíhaní neznamená iba jej účasť ako trestne stíhanej, obvinenej alebo obžalovanej právnickej osoby (PO). Trestný poriadok pozná aj postavenie poškodeného alebo tzv. zúčastnenej osoby.

So zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb nadobúda tento pojem podstatne odlišný rozmer i obsah. Zúčastnenou osobou je taká osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec. Na to plynule nadväzuje všeobecná povinnosť poskytnúť súčinnosť (§ 3 Trestného poriadku) a povinnosť na vydanie veci (§ 89 Trestného poriadku). Tá sa nevzťahuje iba na listiny alebo iné veci, ktorých obsah sa týka okolností, o ktorých platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.

2 rsz 1bannery po 1

Je potrebné si uvedomiť, že povinnosť mlčanlivosti v tomto ponímaní je iba povinnosťou mlčanlivosti zákonom stanovenou. Teda neplatí to pre povinnosť mlčanlivosti zmluvne dohodnutú.

Povinnosť mlčanlivosti a obchodné tajomstvo

Ak hovoríme o zmluvne dohodnutej povinnosti mlčanlivosti, má táto, samozrejme, podstatne širší rozmer. Dosah sprístupnenia dát, ktoré môžu byť povinnosťou mlčanlivosti dotknuté, je rozsiahly. Nejde ani tak o primárne sprístupnenie utajovaných informácií orgánom činným v trestnom konaní (zmluvné ustanovenia väčšinou výhradu sprístupnenia voči orgánom/súdom obsahujú). Ide skôr o sprístupnenie informácií všetkým osobám, ktoré prípadne budú mať prístup do spisu.

3 rsz 2bannery po 2

Rovnako nejde ani o náhradu škody, ktorá môže byť nárokovaná v prípade, ak zo spisu uniknú informácie, ktoré uniknúť nemali (aj keď tu je možné právne polemizovať). Ide skôr o dosah sprístupnenia týchto informácií, ak sa raz dostanú zo spisu von. A riziko, ktoré je spojené s únikom takto získaných informácií, je značné.

Zodpovednosť nielen trestnoprávna...

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb zaviedol priamu trestnú zodpovednosť právnickej osoby, ktorá NIE JE viazaná na preukázanie konania konkrétnej fyzickej osoby. To má, samozrejme, obrovský dosah na kontrolné a preventívne mechanizmy vnútri samotných spoločností. Ak orgán činný v trestnom konaní nemusí skúmať koreláciu konania určitej fyzickej osoby s konaním právnickej osoby v zmysle naplnenia znakov konkrétnej skutkovej podstaty (a je ich 78), potom bude skúmať najmä ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného konkrétnou skutkovou podstatou trestného činu – a až následne konanie samotné.

4 rsz 1bannery po 2

Ak nastane konanie opísané skutkovou podstatou trestného činu a toto konanie je možné všeobecne pričítať právnickej osobe (konanie tzv. kvalifikovanej osoby, ktorou môže byť zamestnanec, štatutár, ale dokonca aj osoba zmluvne s danou PO dohodnutá napr. na základe mandátnej zmluvy), považuje sa takéto konanie za konanie samotnej právnickej osoby. Pritom nehrá úlohu, či táto osoba bola alebo nebola oprávnená konať alebo či konala nad rámec svojich oprávnení. Následky porušenia trestného zákona vo forme naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sú taxatívne vymenované. Pravdepodobný scenár je... aplikácia najmä peňažného trestu do výšky 1 600 000 EUR.

Regresný nárok – hrozba pre štatutárov

Povedzme, že spoločnosť je odsúdená a trest zaplatí. Vznikla jej škoda vo výške 1 600 000 EUR. Je tu potenciálny regresný nárok vo výške 1 600 000 EUR. S ohľadom na objektívnu zodpovednosť najmä štatutárnych orgánov kapitálových  poločností je regresný nárok uplatniteľný práve voči nim za porušenie povinností spravovať spoločnosť s odbornou starostlivosťou. Musia preukázať, že, naopak, s odbornou starostlivosťou postupovali a konali v dobrej viere; dôkazné bremeno je teda na nich.

5 rsz bannery po 3

Regresný nárok je však možné si uplatniť aj náhradou škody pri porušení zmluvných vzťahov (priame porušenia v súvislosti s daným konaním alebo porušenia záväzkov mlčanlivosti, ako bolo spomenuté vyššie), prípadne v značne obmedzenej miere aj voči zamestnancom. Občianskoprávna náhrada škody tiež prichádza do úvahy.

Funkčná prevencia

Z dikcie § 4 ods. 3 vyplýva, že spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinnosti v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo kvalifikovanej osoby nepatrný. Znamená to, že prevenčný systém aplikovaný konkrétnou právnickou osobou musí byť aj primerane efektívny, nie formálny.

Iba efektívny systém prevencie môže pokryť alebo limitovať aj ďalšie riziká spojené s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby. Bude postačovať iba prijatie smernice, interného nariadenia alebo interného pokynu? Možno. Podľa nášho názoru však iba vo veľmi limitovaných prípadoch a jednoduchých organizačných a kompetenčných schémach. Čím komplikovanejšia a sofistikovanejšia organizácia v rámci konkrétnej právnickej osoby existuje, tým detailnejšia a komplexnejšia prevencia v oblasti trestnej zodpovednosti bude musieť byť na úrovni spoločnosti aplikovaná.

6 rsz 1bannery po 3

Bez ohľadu na to, ako bude aplikovaný zákon v praxi, či sa osvedčí teória vývoja z okolitých krajín – prevencia minimálne na úrovni ochrany obchodného tajomstva a postupov pre prípad policajných zákrokov je absolútne minimum, ktoré by mal zvážiť každý podnikateľ, každá právnická osoba.

JUDr. Lucie Schweizer, partnerka, Ružička Csekes, s. r. o.

(krátené)