Európska komisia bude preverovať veľkých zahraničných investorov

Autor ZEK september 2017 -
Prístav Pireus: od r. 2016 je vo väčšinovom vlastníctve čínskej spoločnosti Cosco Prístav Pireus: od r. 2016 je vo väčšinovom vlastníctve čínskej spoločnosti Cosco OLP

Brusel chce skúmať, o čo im ide: často je totiž v hre kontrola cudzích štátov nad strategickými zariadeniami, fyzickou a informačnou infraštruktúrou v EÚ s dosahom na bezpečnosť.

Európska únia má jeden z najotvorenejších režimov pre investície na svete. Otvorenosť zahraničným investíciám je zakotvená v zmluvách EÚ. V niektorých prípadoch však zahraniční investori môžu mať za cieľ nadobudnúť strategické aktíva, ktoré im umožnia kontrolovať či ovplyvňovať európske firmy, ktorých činnosť má zásadný význam pre bezpečnosť a verejný poriadok. Patria sem činnosti súvisiace s prevádzkou alebo poskytovaním kritických technológií, infraštruktúry alebo citlivých informácií. Ich akvizície zahraničnými spoločnosťami, ktoré vlastní alebo kontroluje cudzí štát, mu môžu umožniť, aby sa tieto aktíva využívali nielen na úkor technologickej výhody EÚ, ale aj na ohrozenie jej bezpečnosti a verejného poriadku.

Juncker: Nie sme naivní

Vyjadril to aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v správe o stave Únie, keď pred europoslancami vyhlásil: „Dovoľte mi povedať raz a navždy: nie sme naivní zástancovia voľného obchodu. Európa musí vždy brániť svoje strategické záujmy. Práve preto dnes navrhujeme nový rámec EÚ pre preverovanie investícií. Ak chce zahraničná spoločnosť vo vlastníctve štátu kúpiť európsky prístav, časť našej energetickej infraštruktúry alebo podnik pôsobiaci v oblasti obrannej technológie, môže k tomu dôjsť len za transparentných podmienok, pod kontrolou a na základe diskusie. Je otázkou politickej zodpovednosti vedieť, čo sa nám deje pod nosom, aby sme v prípade potreby vedeli chrániť svoju kolektívnu bezpečnosť.“

Komisia teda zverejnila návrhy na zriadenie rámca na preverovanie priamych zahraničných investícií (PZI); súčasne s tým zadá vypracovanie podrobnej analýzy ich tokov a spolu s členskými štátmi vytvorí príslušnú koordinačnú skupinu. Komisárka EÚ pre obchod Cecilia Malmströmová k tomu povedala: „Našimi návrhmi chceme dosiahnuť, aby EÚ ostala otvorená pre zahraničné investície s nediskriminačným, transparentným a predvídateľným rámcom. Európsky rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií nám umožní reagovať kolektívne a v prípade ohrozenia brániť naše európske strategické záujmy.“

Zámery, mechanizmy a kontrola

K rámcovým návrhom predloženým Európskou komisiou patria:

Európsky rámec na preverovanie PZI členskými štátmi z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Zahŕňa povinnosti v oblasti transparentnosti, pravidlo rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o investície rôzneho pôvodu, a povinnosť zabezpečiť možnosti nápravy rozhodnutí.

Mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou. Možno ho aktivovať vtedy, keď investícia v jednom členskom štáte môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok iného členského štátu.

Preverovanie Európskou komisiou z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku vtedy, keď priama zahraničná investícia v členských štátoch môže mať vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie. Patria sem projekty a programy v oblastiach výskumu (Horizont 2020), vesmíru (Galileo), dopravy (transeurópske dopravné siete, TEN-T), energetiky (TEN-E) a telekomunikácií. 

Nový rámec preverovania investícií na úrovni EÚ zabezpečí transparentnosť a predvídateľnosť pre investorov a vlády jednotlivých členských štátov. Bude vychádzať z vnútroštátnych mechanizmov preskúmania, ktoré sú už zavedené v 12 členských štátoch. Zachová potrebnú vnútroštátnu flexibilitu pri rozhodovaní o PZI; posledné slovo pri preverovaných investíciách budú mať naďalej členské štáty.

Analýza strategických rizík

Komisia chce do konca roka 2018 uskutočniť hĺbkovú analýzu tokov PZI do EÚ, pričom sa zameria na strategické odvetvia (energetika, vesmír, doprava) a aktíva (kľúčové technológie, kritická infraštruktúra, citlivé údaje), ktoré, ak sa dostanú pod kontrolu zahraničných subjektov, môžu vyvolávať obavy o bezpečnosť. Ide predovšetkým o prípady, keď investora vlastní alebo ovláda tretia krajina alebo doma dostáva veľké štátne dotácie. V spolupráci s členskými štátmi bude Komisia zhromažďovať podrobné údaje, analyzovať trendy a posudzovať vplyv investícií, aj využitím prípadových štúdií.

Súvislosti

EÚ disponuje jedným z najotvorenejších investičných režimov na svete a členské štáty EÚ majú ako celok zavedených najmenej obmedzení v oblasti PZI na svete. OECD to výslovne uznala vo svojom indexe regulačnej reštriktívnosti priamych zahraničných investícií, ktorým sa merajú zákonné prekážky brániace zahraničným investíciám vo vyše 60 krajinách.

V diskusnom dokumente Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie sa poukazuje na skutočnosť, že európske spoločnosti disponujúce kľúčovými technológiami preberajú zahraniční investori, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy. Ich dôvovdom je aj neschopnosť platného regulačného rámca riešiť danú problematiku. Európska rada v júni 2017 uvítala iniciatívu Komisie využívať globalizáciu a konkrétne analyzovať investície tretích krajín smerujúce do strategických odvetví. Európsky parlament vyzval Komisiu spoločne s členskými štátmi, aby „sledovala PZI z tretích krajín do strategických sektorov EÚ, infraštruktúry a kľúčových technológií budúcnosti alebo do iných aktív, ktoré sú dôležité, v záujme bezpečnosti a ochrany prístupu k nim“.

ZEK/JF