Slováci sú podľa prieskumu finanční samoukovia a s peniazmi narábajú tak, ako ich život naučil. Financie sú dlhodobo našou slabou stránkou. Necelá polovica (43 %) čerpá informácie zo svojich vlastných skúseností a zážitkov a dokonca pätina (20 %) informácie z tejto oblasti nevyhľadáva vôbec. Toto zistenie priniesol exkluzívny reprezentatívny prieskum Nadácie PARTNERS a agentúry Focus.
Chyby sú dedičné
V tomto prieskume sa bližšie pozreli na správanie troch generácií Slovákov. Najmladšiu skupinu tvorili mladí ľudia na prahu pracovného a rodinného života vo veku 18 až 34 rokov, strednú, pracovne a rodinne zakorenenú generáciu zastupovali Slováci vo veku 35 až 54 rokov a zrelú skupinu, respondenti pred dôchodkom alebo na dôchodku, vo veku 55 a viac rokov.
Prieskum ukázal, že finančné návyky si prinášame z rodinného prostredia. „Z domu si odnášame dedičné finančné chyby, ktoré opakujeme po celé generácie. Chybné návyky nám bránia mať zdravé financie a počas života sa nimi pripravujeme na chudobnú starobu,“ hovorí Andrea Kasanická Straková z PARTNERS GROUP SK. Závery potvrdzuje aj Maroš Ovčarik, analytik z Finančného kompasu: „Ľudia sa dôchodkom začínajú zaoberať, keď je už neskoro. Strácajú tak dôležitý čas a aj peniaze, ktoré by v dlhodobom horizonte získali zhodnocovaním, napríklad cez podielové fondy.“
Prehnane sebavedomí?
V prieskume identifikovali 6 hlavných chýb, ktoré Slováci robia. V prvom rade sú prehnane sebavedomí a nevedia objektívne zhodnotiť svoje vedomosti ani možnosti. Takmer polovica opýtaných (46 %) čerpá finančné informácie zo správ v médiách. Až 43 % sa učí na vlastných skúsenostiach a zážitkoch a 20 % nevyhľadáva informácie vôbec. S najväčšou pokorou k finančným prostriedkom pritom pristupujú podľa Andrey Kasanickej Strakovej ľudia s najvyšším vzdelaním, s vyššími príjmami, s množstvom kariérnych a životných skúseností, ale aj s vysokou mierou zodpovednosti vo svojej profesii.
Slováci tiež žijú prítomným okamihom a míňajú nad rámec svojich možností. Až 76 % domácností má vyššiu spotrebu, ako je odporúčaných 40 % z príjmu, pričom sa jednotlivé vekové skupiny respondentov v miere nadspotreby výrazne neodlišujú. Dve tretiny priznali, že by vedeli na bežných výdavkoch usporiť.
Slováci sa zadlžujú
Nejaký úver spláca až polovica opýtaných Slovákov. Najviac zastúpené sú mladšie generácie a v rebríčkoch zadlženosti si dlhodobo držíme prvé miesta. Zaujímavé je, že ľudia nemajú problém si vyčleniť mesačne sumy potrebné na splácanie úveru, no pri otázkach zabezpečenia do budúcnosti hovoria, že im žiadne voľné prostriedky neostávajú.
Slováci sa tiež nevyznajú v úverových produktoch a viac ako tretina netuší, ako sa pohybujú úroky pri bežných úveroch v bankách, viac ako 80 % nepozná úrokové miery hypoték.
Až 53 % mladých vo veku 18 – 34 rokov by si priala dôchodok viac ako 1 101 eur. Takmer polovica opýtaných (41 %) je presvedčená, že na dôchodok sa treba začať finančne pripravovať už od prvého zamestnania, v praxi však reagujú opačne a zabezpečenie na dôchodok odsúvajú na posledné roky pracovného života. Do svojej budúcnosti neinvestuje až 27 % Slovákov v strednom veku.
Slováci majú tiež problémy s orientáciou sa v investičných finančných produktoch. 36 % považuje za najlepšie zhodnotenie peňazí životné poistenie so sporením, viac než tretina sa spolieha na sporiaci účet v banke a investovanie do podielových fondov, akcií a dlhopisov považuje za najlepšie len 14 % opýtaných.
Kľúčovú úlohu v narábaní s financiami pritom zohráva finančná gramotnosť, prípadne spolupráca s finančnými sprostredkovateľmi, samoštúdium alebo životná prax, ktoré sú u Slovákov doménou, ale nie sú dostatočným zdrojom informácií pre správne zaobchádzanie s peniazmi.
