Skupiny, tímy či kolektívy spája spoločný cieľ – práca. Dynamika takejto sociálnej skupiny môže byť rôzna, vzťahy môžu byť rôzne i celková atmosféra. Veľmi dôležitou súčasťou manažovania je tiež motivácia. Skĺbiť všetko dohromady je pre vodcu doslova kulinárske umenie.
Pripravený na všetko
Sú prirodzení manažéri, ale nie každý je vždy pripravený na všetko, a tak je veľmi dobré poznať, čo môže manažér od skupiny očakávať a ako s tým pracovať, aby dosiahol spolupracujúce a zaangažované správanie podriadených.
V skupine sa môžu vyskytnúť jednotlivci, ktorí sú konformní, teda podliehajú tlaku skupiny a prispôsobujú sa jej, nezávislí, ktorí odolávajú, ale aj nekonformní, ktorí idú proti názoru skupiny a odmietajú sa prispôsobiť. Vodca by mal zvládnuť súperivé správanie podriadených, manipuláciu i agresiu a byť prirodzenou autoritou. Sociálne správanie jednotlivcov a ich postavenie v skupine sa zvyčajne vykryštalizujú prirodzene.
Súčasťou fungovania kolektívu je kohézia, teda súdržnosť, ale aj tenzia ako určité napätie. Tenziu môžu spôsobovať nejasne definované ciele, nespokojnosť podriadených s úlohami a so spôsobom práce. Naopak, súdržnosť je nevyhnutná na dosiahnutie cieľov a zvyšujú ju jasne stanovené ciele, podobné zmýšľanie či hodnoty. Čím je skupina súdržnejšia, tým je komunikácia otvorenejšia, v skupine je dôvera a zodpovednosť. Kohéziu zvyšuje zapájanie sa členov skupiny do riadenia, ale i rôzne vonkajšie vplyvy.
Kto je to vodca?
Pod vodcovstvom rozumieme uplatňovanie vplyvu alebo vedenia ľudí. Vodca dokáže, skrátka, s niečím pohnúť, pričom sa prejavujú jeho osobnostné črty, schopnosti a zručnosti. Niektorí ľudia majú prirodzené vodcovské črty, iní sa môžu stať úspešnými vodcami vďaka vzdelávaniu a skúsenostiam. Úspešnosť vodcu závisí od jeho schopnosti ovplyvňovať druhých, viesť ich tak, že to budú robiť dobrovoľne, angažovať ich na dosiahnutie spoločného cieľa. Jednoznačné osobnostné črty vodcu neexistujú, väčšinou je to jedinečná kombinácia rôznych faktorov, ktoré sa tiež menia prostredím, v ktorom sa človek uplatňuje, ale i vývojom. Zatiaľ čo sa v minulosti preferovalo, aby bol vodca extrovert, dnes sa oceňuje aj jedinečnosť hĺbavých introvertov.
V každom prípade by mal mať vodca sebadôveru, s ktorou je schopný si získať ostatných, potrebuje tiež dobrú psychickú a fyzickú odolnosť pre riešenie krízových situácií, nadhľad a mať pod kontrolou emócie aj vo vypätých situáciách. Samozrejmosťou by mala byť zodpovednosť. Veľmi dôležitou zložkou osobnosti vodcu je empatia. Emocionálna inteligencia pomáha vedúcemu pracovníkovi predvídať a riešiť mnoho problémov a zároveň motivovať ľudí, či udržiavať dobré vzťahy v kolektíve. Veľmi žiadanou schopnosťou je nadchnúť ostatných pre dosiahnutie spoločného cieľa.
Rozlišujeme dva typy vodcov. Jeden je zameraný na ľudí a druhý na úlohu. Vodca zameraný na ľudí uprednostňuje udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov, reaguje na podnety a zapája podriadených do svojej práce. Vodca zameraný na úlohu považuje za dôležitý výkon, produktivitu a dosiahnutie cieľa. Nevenuje sa podpore ľudí ani ich emóciám či potrebám.
Štýly riadenia
Klasická typológia vodcovských štýlov hovorí o autoritatívnom, demokratickom a liberálnom štýle vedenia ľudí. Autoritatívny spočíva v koncentrácii moci v rukách vedúceho, pričom podriadení nemajú žiadnu možnosť sa podieľať na rozhodovaní. Naopak, demokratický aktívne zapája členov kolektívu a rozhodnutia robia spoločne, zodpovednosť je tak rozložená. Líder si však necháva právo posledného slova. Liberálny vodca skupinu neusmerňuje, necháva podriadeným voľné pole pôsobnosti a v podstate im len podáva informácie. Každý štýl má svoje špecifiká a možnosti využitia. Autoritatívny štýl je zameraný na výsledky a výkon, avšak musí počítať s nižšou spokojnosťou svojich podriadených. Demokratický má síce spokojnejších pracovníkov, ale aj nižší výkon. Najhoršie výsledky má liberálny vodca. Vždy je však vhodné zvoliť štýl podľa prostredia, aktuálnej situácie, zadanej úlohy či potrebného výsledku. Vodcovské štýly možno aj kombinovať a prispôsobovať.
Situačné vodcovstvo
Z hľadiska vývojovej etapy, v ktorej sa skupina nachádza, efektívnosti a prístup členov skupiny môžeme tiež hovoriť o ďalších štyroch spôsoboch ich vedenia. Prvým je prikazovanie ako jednosmerná cesta riadenia, keď nadriadení sám rozhoduje a určuje kroky. Tento štýl je vhodný na začiatku práce skupiny. Vynikajúcim štýlom vedenia je koučovanie, pri ktorom síce vedúci rozhoduje, ale vedie členov skupiny k ich rozvoju a hľadaniu riešení. Pri podporovaní vedúci počúva a pomáha členom skupiny, avšak bežné rozhodovanie presúva na podriadených. Je vhodný, ak majú podriadení jasné ciele a pravidlá, potrebujú však usmernenia a podporu. Dosiahnutie spoločnej dohody je charakteristickým znakov štýlu delegovania, pri ktorom vodca skupiny diskutuje o problémoch, ale riešenie necháva plne na nich. Tento štýl je vhodný v skupinách, ktoré sa pretvorili do pracovných tímov a sú schopné tímového fungovania.
