Väčšina benefitov zelených striech je už známa. „Je jednoznačne preukázané, že znižujú tepelné straty a náklady na energie v budove, na ktorej sú. Z benefitu, ktorým je regulácia množstva vlhkosti a vody, má úžitok aj širšia komunita, nielen majiteľ zelenej strechy. Môže to byť napríklad ulica či mesto, kde sú domy so zelenými strechami. Vďaka tejto regulácii sa dá predchádzať lokálnym záplavám. Zelené strechy navyše znižujú prašnosť, hlučnosť a absorbujú uhlík z ovzdušia, čo znamená, že znižujú množstvo skleníkových plynov,“ vymenúva rôzne benefity zelených striech Ing. Martina Huková, produktová manažérka pre strechy zo Sika.
V mnohých mestách sa však už presvedčili, že takéto strechy majú ďalší benefit – sú ideálnym miestom na fotovoltické panely.
Biosolárne strechy sú budúcnosť
„Mnoho ľudí si myslí, že strecha môže byť buď zelená, alebo môže byť miestom získavania elektrickej energie zo slnka. V skutočnosti tieto dve technológie spoločne fungujú viac ako dobre a sú si navzájom prospešné,“ hovorí Ing. Eva Rippelová, odborníčka na strešné systémy Sika. V mnohých krajinách sveta to už majú odskúšané. Skúsenosti zo Švajčiarska, z Nemecka a Rakúska – krajín, ktoré sú lídrami v biosolárnych strechách, ukazujú, že kombinácia solárnych panelov a vegetácie funguje v dokonalej symbióze.
Zeleň vytvára okolo panelov takú mikroklímu, v ktorej fungujú najlepšie. „Živá zelená strecha sa v lete nerozpaľuje a v zime zas drží teplo. Vďaka niekoľkým vrstvám podložia udržiava primeranú vlhkosť. To všetko je na prospech fotovoltických či solárnych panelov. Strešný substrát navyše uľahčuje inštaláciu a držanie rámov infrapanelov na mieste. Panely zas prispievajú k pestrejšej faune a flóre na streche,“ ozrejmuje E. Rippelová.
Je to vďaka tomu, že za panelmi vznikajú tienisté miesta a vďaka tomu, že počas dažďa vznikajú vlhkejšie miesta pred panelom a suchšie za ním. Tento efekt vzniká vďaka tomu, že za fotovoltickými panelmi je tieň, a teda aj suché miesto, so štrkovým zásypom min. množstvom zelene a pred panelmi vzniká vlhké miesto, tým že steká voda z panela, čím sú vytvorené podmienky pre rast vegetácie. Tým sa vytvára mozaika rôznych biotopov, pričom v každom z nich sa darí inému typu vegetácie. Tá zas priťahuje pestrejšiu paletu motýľov, včiel či chrobákov. „Zjednodušene sa dá povedať, že na biosolárnej streche to krásne žije,“ usmieva sa M. Huková.
Správne umiestnenie
To všetko však len za predpokladu, že sú fotovoltické panely na streche vhodne umiestnené. Nie je vhodné, aby boli husto pri sebe, pretože vtedy sa ťažko udržiava zeleň a zároveň je sťažený prístup k panelom v prípade, ak potrebujú údržbu.
„Väčšina ľudí si myslí, že najčastejšou poruchou panelov je prasknutie skla a následné zatečenie vody, nie je to však pravda. Dve najčastejšie poruchy sú prerušenie prepojov medzi jednotlivými článkami a degradácia materiálu zadnej vrstvy panelov. Sklo, ktoré sa na výrobu panelov používa, je totiž kalené, a teda dostatočne tvrdé, a keď aj zriedkavo niektorý panel popraská, silikónová vrstva drží sklo na svojom mieste a neumožní vniknutie vody. No keď sa voda do panelu dostane, potrebuje údržbu,“ hovorí Ing. Michal Kolimár, riaditeľ strediska distribúcie energií a energetický audítor zo spoločnosti PPA Power DS, s. r. o., dcérskej spoločnosti holdingu PPA CONTROLL, a. s.
Vstupné náklady
Vybudovanie biosolárnej zelenej strechy si, samozrejme, vyžaduje vyššie vstupné náklady ako obyčajná strecha. Cena za meter štvorcový extenzívnej strechy (s menšou vrstvou zeminy a s menej náročnými rastlinkami) sa pohybuje od 35 € vrátane všetkého materiálu a práce. Intenzívna strecha je drahšia o 5 € a viac. Najdrahšia je realizácia záhradnej strechy, ktorá stojí od 65 € za meter štvorcový. „Vstupná investícia do vegetačnej strechy sa vráti v podobe ušetrených nákladov za vykurovanie v zime a za chladenie v lete, taktiež v podobe vyššieho komfortu bývania a dlhšej životnosti strechy, ktorá sa predĺži až na 50 rokov,“ hovorí E. Rippelová.
Cena fotovoltického panelu s plochou 1,5 m2 sa pohybuje okolo 100 €. „Pred rokmi sa medzi ľuďmi šírili mýty o tom, že solárny panel za svoju životnosť nevyprodukuje toľko elektriny, ako je potrebné na jeho výrobu a recykláciu. Našťastie sa tieto názory ani zďaleka nezakladajú na pravde – panel vyprodukuje túto energiu za menej ako rok, takže návratnosť investície je veľmi rýchla,“ dopĺňa M. Kolimár.
Ďalšie výhody biosolárnych striech, ktoré súvisia s príjemnejším a so zdravším životným prostredím, sa finančne vyčísliť ani nedajú. Každopádne platí, že zelená strecha s fotovoltickými panelmi je cestou, ako zlepšiť kvalitu života svojej rodiny aj širšieho okolia a prispieť k uhlíkovej neutralite.
