Poznáme 3 druhy auditu, interný, externý nefinančný a štatutárny audit. Interný audit súvisí s firemnými procesmi a internými kontrolami zavedenými v spoločnosti a ich monitoringom. Spravidla je vykonávaný internými zamestnancami spoločnosti. Využívajú ho najmä väčšie spoločnosti, napr. v automotive a energetickom priemysle, alebo finančné inštitúcie. Interný audítor sleduje správnosť nastavenia interných procesov, kontroluje ich dodržiavanie, monitoruje ich efektívnosť, predkladá návrhy vedeniu na zlepšenie procesov a interných kontrol, zabezpečuje všetky činnosti súvisiace s procesmi certifikácie.
Externý nefinančný audit môže byť vykonaný zákazníkom alebo externou spoločnosťou v mene zákazníka. Využíva sa hlavne vtedy, ak zákazník od dodávateľa požaduje dodržiavanie konkrétnych požiadaviek a podmienok pri predaji výrobkov (napr. predajcovia áut sú takto kontrolovaní automobilkami, ktoré im dodávajú vozidlá). Ďalej externý audit vykonávajú nezávislé certifikačné audítorské spoločnosti. Certifikačné audity zahŕňajú prvotné, dozorové a recertifikačné audity a môžu tiež zahŕňať špeciálne audity.
Štatutárny audit je finančný audit, ktorý súvisí s účtovníctvom spoločnosti. Je definovaný zákonom č. 423/2015 o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a tiež medzinárodnými audítorskými štandardmi.
Účtovná závierka predstavuje súbor účtovných výkazov, ktoré zostavuje každá účtovná jednotka k poslednému dňu účtovného obdobia. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej pozícii, finančnej výkonnosti a peňažných tokoch účtovnej jednotky pre potreby širokého okruhu používateľov.
Štatutárny audit zjednodušene slúži na overenie významných skutočností, ktoré môžu ovplyvniť účtovnú závierku, a tým má zabezpečiť jej vernosť a pravdivosť pre jej používateľov.
Bližšie sa pozrieme na štatutárny audit.
Kto má povinnosť vykonať audit
V zmysle §19 (resp. §39u) zákona o účtovníctve riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:
Pre účtovné obdobie začínajúce sa najskôr 1. 1. 2021 platili kritériá:
− celková suma majetku brutto presiahla 3 000 000 eur,
− čistý obrat presiahol 6 000 000 eur,
− priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 40.
Pre účtovné obdobie začínajúce sa najskôr 1. 1. 2022 platia kritériá:
− celková suma majetku brutto presiahla 4 000 000 eur,
− čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
− priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50.
Povinnosť auditu sa tiež vzťahuje aj na všetky štátne inštitúcie (obce, mestá...), na spoločnosti, ktoré povinne zostavujú účtovnú závierku podľa IFRS, a tiež na spoločnosti, ktorým túto povinnosť ukladá osobitný predpis (napríklad obchodníci s cennými papiermi, neziskové organizácie...). Pri týchto spoločnostiach sa neuplatňujú veľkostné kritériá (teda majú túto povinnosť bez ohľadu na veľkosť).
Spoločnosti, ktoré nesplnia kritériá na povinný štatutárny audit, sa môžu rozhodnúť pre audit dobrovoľne. Dôvody pre takéto rozhodnutie môžu byť rôzne. Zvyčajne sú hlavným dôvodom oddelené vlastníctvo od manažmentu, kedy vlastník/investor požaduje určitú mieru uistenia, že údaje v účtovnej závierke sú správne a môže ich relevantne využiť pri rozhodovaní, pri získavaní nového financovania alebo pri prípadnom predaji podielov. Zároveň však dôvodom môže byť uistenie, ktoré vyžadujú banky pri poskytovaní úverov a záruk, ako aj iní investori.
Nie je jedno kým
Štatutárny audit môže vykonávať iba audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí sú zapísaní v príslušných zoznamoch, vedených Slovenskou komorou audítorov (skrátene SKAU, ďalej len „komora“) a Úradom pre dohľad nad výkonom auditu (skrátene UDVA, ďalej len „úrad“).
Úrad vydá štatutárnemu audítorovi licenciu ku dňu, v ktorom vykonal zápis do zoznamu štatutárnych audítorov. Dňom zápisu do zoznamu štatutárnych audítorov je štatutárny audítor oprávnený používať na označenie svojej profesie označenie „certifikovaný audítor“ a skratku „CA“.
Audítori aj audítorské spoločnosti majú zároveň povinnosti voči komore a úradu vyplývajúce z platnej legislatívy (napr. preukazovanie absolvovania povinného vzdelávania, vykazovanie zoznamu vykonaných auditov...). Tiež podliehajú prísnym kontrolám a previerkam kvality zo strany úradu aj komory.
Povinný i dobrovoľný
Štatutárny audit môže byť:
− povinný, ak spoločnosť prekročí vyššie spomínané limity alebo jej túto povinnosť určí iný zákon,
− dobrovoľný.
V obidvoch prípadoch je postup pri výkone štatutárneho auditu a aj jeho rozsah rovnaký. Audit sa vždy vykonáva podľa postupov uvedených v medzinárodných audítorských štandardoch, tzv. ISA normách.
Je potrebné sa na audit nejako pripraviť?
Na štatutárny audit nie je potrebná žiadna špeciálna príprava. Keďže ide o overenie účtovnej závierky, tak všetko potrebné vychádza len z platnej účtovnej a daňovej legislatívy, a teda podkladov, ktoré má mať k dispozícii každá účtovná jednotka. Treba mať k dispozícii nielen všetky účtovné doklady, ale aj podpornú dokumentáciu, t. j. všetky relevantné dokumenty, ktoré podporujú jednotlivé účtovné zápisy, ako zmluvy, interné smernice a pod.
Audítor si v priebehu auditu môže vyžiadať akékoľvek podklady, ktoré potvrdia pravdivosť a úplnosť účtovníctva (napríklad aj rôzne potvrdenia od tretích strán – bánk, obchodných partnerov prípadne firemného právnika).
Priebeh a trvanie
Štandardne audit prebieha vo viacerých fázach, záleží však na veľkosti spoločnosti a dohody medzi audítorom a auditovanou spoločnosťou.
Prvá fáza je tzv. predbežný audit, ktorý sa vykonáva v mesiacoch september až december. Táto časť auditu je zameraná na interné procesy v spoločnosti, ktoré zabezpečujú v konečnom dôsledku vernosť a správnosť údajov v účtovnej závierke a preverenie účtovných informácií a dokladov za časť roka.
Druhá fáza je záverečný audit, keď sú vykonané audítorské procesy na overenie účtovnej závierky spoločnosti ako takej. Termín sa určuje podľa potrieb a požiadaviek klienta. Účtovná závierka musí byť audítorom overená do jedného roka po ukončení účtovného obdobia, takže záverečné audity sú časovo rozložené v období prvých 3 kvartálov roka.
Trvanie auditu je individuálne, závisí najmä od veľkosti overovanej spoločnosti. Čím väčšia je spoločnosť, tým viac času je potrebného na vykonanie auditu tak, aby bola zaručená kvalita poskytnutých služieb zo strany audítora.
Ako vyzerá výstup z auditu
Výstupom z auditu je správa audítora, ktorá obsahuje jeho názor, či účtovná závierka overovanej spoločnosti poskytuje pravdivý a verný obraz o finančnej situácii a výsledku hospodárenia spoločnosti. V prípade, ak audítor žiadne významné nezrovnalosti vydá tzv. nepodmienený názor. Ak audítor zistí významné nezrovnalosti v účtovnej závierke spoločnosti, môže svoj názor modifikovať (vydá tzv. podmienený názor), môže vydať záporný názor. Ak na základe dostupných informácií nie je možné, aby štatutárny audítor vyjadril svoj názor, správa audítora obsahuje odmietnutie vyjadrenia názoru.
Audítor v audítorskej správe môže zároveň upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré síce nemajú vplyv na názor audítora, ale sú významné pre používateľa účtovnej závierky.
Podmienený názor znamená, že niektorá oblasť v účtovnej závierke obsahuje chyby alebo sa audítorovi z nejakého dôvodu nepodarilo túto oblasť dostatočne overiť, ale ostatné časti účtovnej závierky sú v poriadku. Vtedy audítor na túto oblasť účtovnej závierky vyjadrí svoj názor a opíše vo svojej správe rozsah nezrovnalosti v účtovnej závierke.
Záporný názor audítor vydá vtedy, ak účtovná závierka ako celok obsahuje významné chyby. Odmietnutie názoru je extrémny prípad, keď audítor z rôznych dôvodov nemôže vôbec overiť údaje, ktoré účtovná závierka obsahuje. Vo všetkých týchto prípadoch je audítor povinný v správe svoj názor zdôvodniť.
Prílohami správy audítora sú overovaná účtovná závierka, poznámky a výročná správa spoločnosti. Výročnú správu zostavujú spoločnosti, ktoré majú povinný audit. Ostatné spoločnosti ju môžu zostaviť dobrovoľne.
Ďalším dokumentom, ktorý tvorí výstup z auditu, je manažérsky list (alebo list manažmentu), v ktorom sa uvádza sumár identifikovaných rizík, ktorým spoločnosť čelí, účtovné a daňové nedostatky, nedostatky v systéme vnútornej kontroly a návrhy na ich minimalizáciu, elimináciu a zlepšenie s priamym účinkom na finančné prostriedky spoločnosti a tiež aj súhrn opravených a neopravených chýb a nesprávností v účtovníctve spoločnosti, ktoré audítor zistil počas výkonu auditu. Uvádzajú sa tu teda chyby, ktoré nemajú významný vplyv na účtovnú závierku ako takú alebo jej časti.
Povinný štatutárny audit sa vykonáva pravidelne na ročnej báze dovtedy, kým spoločnosť má túto povinnosť. Následne sa môže spoločnosť rozhodnúť pre dobrovoľný štatutárny audit. Dobrovoľný audit sa vykoná len vtedy, ak o to má spoločnosť záujem, teda nie je nutné vykonávať ho pravidelne každý rok.
