EK chce koordinovaný prístup k jadrovým cyklom

Autor TASR máj 2016 -

Tzv. Ilustratívny jadrový program, ktorý predstavila Európska komisia, sa zameriava na investície do bezpečnej prevádzky jadrových zariadení s výhľadom do roku 2050.

Program poskytuje základ pre diskusie o trendoch v jadrovej energetike, do ktorých by mali byť zahrnuté všetky zainteresované strany. Je známe, že členské štáty EÚ majú právo slobodne rozhodnúť o zložení tzv. národného energetického mixu. Ak sa však rozhodnú využívať aj jadrovú energiu, musia pritom uplatňovať najvyššie štandardy bezpečnosti – vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom. Rovnako musia zabezpečiť aj diverzifikáciu zdrojov paliva.

Program PINC

Podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že Ilustratívny jadrový program (PINC) poskytuje užitočný prehľad celého životného cyklu jadrovej energie v Európe – od výroby jadrového paliva cez bezpečnostný „upgrade“ a dlhodobé operácie až po ukončenie celého cyklu a vyraďovanie zastaraných atómových elektrární z prevádzky.
Eurokomisár pre energetiku a klímu Miguel Arias Caňete zdôraznil, že päť rokov po havárii vo Fukušime sa Európa poučila a program PINC po prvý raz vôbec združuje všetky investičné aspekty jadrovej energie v jednom dokumente. Spresnil, že tento program podporí verejné diskusie o tom, ako účinne spolupracovať a zdieľať vedomosti o najbezpečnejšom možnom používaní jadrových elektrární. Je to podľa neho lepší spôsob, ako túto záležitosť vykonávať oddelene prostredníctvom národných regulátorov.

Miliardy na zatváranie elektrární

EK odhaduje, že len na likvidáciu atómových elektrární, ktorým sa končí životnosť, bude potrebných 123 miliárd eur. Ďalších 130 miliárd si vyžiada vyriešenie otázky likvidácie jadrového odpadu. Takže do roku 2050 by si úplné opustenie jadrovej energie vyžiadalo celkové investície na úrovni 253 miliárd eur. Je pozoruhodné, že v porovnaní s predchádzajúcim programom PINC (z roku 2008) sa táto suma zvýšila o 47 %.
V celosvetovom meradle sú len obmedzené skúsenosti s vyraďovaním jadrových elektrární z prevádzky. Do októbra 2015 bolo v Európe uzavretých 89 reaktorov, ale iba tri boli odstavené úplne.

S ohľadom na zostávajúcu životnosť európskych atómových elektrární si už ich prevádzkovatelia odložili viac ako polovicu (cca 64 %) potrebných finančných prostriedkov. Nejde však o presné položky, lebo mnohé krajiny uvažujú o predĺžení životnosti takýchto svojich zariadení.